Drop fúzatý (veľký)

Morfológia

Samce dropa sú najťažšími vtákmi žijú­cimi v regióne. Druh sa vyznačuje výrazným pohlav­ným dimorfizmom. Veľké samce sú až o tretinu väčšie a vážia viac ako dvakrát než samice. Hmotnosť samíc sa pohybuje od 3,5 do 5 kg, samcov od 6,5 do 8, maxi­málne 22 kg. Hlava s časťou krku je sivomodrastá, vrch tela hnedý s čiernym priečnym pruhovaním, brucho je biele. Samec má na spodnej časti krku hrdzavý ši­roký lem. Na roztiahnutých krídlach kontrastujú biele široké plochy s tmavým vonkajším okrajom a okrovohnedou prednou časťou krídel. Samec má pod bradou štetinaté ozdobné perá, ktoré tvoria „fúzy". Pri tokaní samec obracia perá krídel bielou stranou na­hor, chvost prevráti na chrbát, silne nafúkne zvláštny krčný vak, prešľapuje a vydáva zvuky, celkove zaujíma polohu, ktorá pripomína bielu guľu.

Ekológia

Obýva otvorené stepi bez lesov, kde nie je druh často vyrušovaný. Prevažnú časť roka okrem hniezdneho obdobia žijú dropy v kŕdľoch. Počas hniezdneho obdobia sa kŕdle rozpadnú. Hniezdenie prebieha od apríla do júla. Hniezdi väčšinou v obilni­nách a ďateline. Znášku na zemi tvoria obvykle 1 - 3 vajcia, ktoré sú hnedastozelenkastej farby s drobnými škvrnami. Znášku zahrieva 23 - 27 dní len samica, ktorá je veľmi plachá, po vyrušení odchádza na veľké vzdialenosti a môže znášku aj úplne opustiť. Vyliahnu­té mláďatá zrejme spočiatku kŕmi samica, neskôr im potravu ukazuje. Mladé vtáky začínajú lietať vo veku 6 - 7 týždňov, no na väčšie vzdialenosti dokážu prele­tieť až po 10 týždňoch. Potrava dropov je rastlinná aj živočíšna. Z rastlín konzumujú listy, puky, kvety, plody, tvrdé semená len v malej miere. Zo živočíchov žerú hlavne hmyz - kobylky, chrobáky, svrčky, príležitost­ne aj stavovce. Prezimujú hlavne na miestach, kde sa strieda úhor, ďatelina, repka. Samice pohlavne dospie­vajú v štyroch rokoch, samce až v piatich.

Celkové rozšírenie

Druh je rozšírený v palearktickej oblasti medzi 35 a 55° s. š. a jeho areál je nesúvislý. Asi polovica európskej populácie žije na Pyrenejskom po­lostrove. Obýva suché otvorené nížiny, hlavne stepi. Na premenu stepí na polia sa dokázal druh adaptovať len obmedzene a následkom toho druh vymizol z veľ­kej časti svojho potenciálneho areálu. Druh je stály.

Rozšírenie na Slovensku

Tento pôvodne stepný druh žije vzácne v nížinách do 300 m n. m. v ob­lastiach bez súvislých lesných porastov. Od rokov 1890 - 1900, keď bola populácia odhadovaná na 2 400 jedincov, jeho početnosť dramaticky kles­la. Od roku 2000 druh vymizol aj z celého Žitného ostrova a nevyskytuje sa ani na Východoslovenskej rovine. V súčasnosti prežíva populácia len v oblasti dotyku slovensko-rakúsko-maďarskej hranice, kde bolo posledné hniezdenie 2 - 3 samíc zistené v roku 2005, odvtedy nijaké poznatky o hniezdení na Slo­vensku nie sú. Od roku 2000 bolo v oblasti CHVÚ Sysľovské polia pri Rusovciach pozorovaných maxi­málne 224 jedincov v zimných mesiacoch a veľkosť spoločnej cezhraničnej populácie možno odhadnúť na cca 300 jedincov.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdil v nedávnej minulosti na 1 chrá­nenom vtáčom území.

Faktory ohrozenia

Jedným z veľmi významne pô­sobiacich negatívnych faktorov je úhyn dropov na vo­dičoch elektrického vedenia. Jeho existencii na území našej republiky bráni intenzívna poľnohospodárska výroba na veľkých lánoch, chemizácia polí, rozoranie úhorov, nevhodná výsadba plodín a vyrušovanie ľuďmi.

Galéria

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR