sokol rároh

Morfológia

Samec má hlavu svetložltkastú až hne­dastú, s tmavými pozdĺžnymi škvrnami najmä na te­mene a v tyle, s tmavohnedým úzkym „fúzom" a bela­vým hrdlom. Vrch tela je tmavohnedý s gaštanovým nádychom hlavne na vrchných krídelných krovkách a so svetlým ohraničením pier. Ručné letky sú tmavo­hnedé, na vnútorných zástaviciach s bielymi priečny­mi škvrnami spájajúcimi sa na okraji do bieleho pásu. Chvost je hnedý, prostredné perá bez škvŕn, ďalšie s elipsovitými svetlohnedými škvrnami zoradenými do pásov a so svetlým koncovým lemom. Belavá spodná časť tela je s okrúhlymi až pozdĺžnymi škvrnami. Svet­lohnedé spodné chvostové krovky majú tmavé pásy. Samica má vrch tela ako samec, „fúz" málo viditeľný a slabší gaštanový nádych na vrchných krídelných krovkách. Spodná časť tela je bledá, s nápadným po­zdĺžnymi pásikmi.

Ekológia

Tento pôvodne stepný druh žije v otvore­nej poľnohospodárskej krajine s lúkami, pasienkami a lesmi. Hniezdi aj na skalných stenách a laviciach,využíva tiež hniezda iných vtákov, no v súčasnosti hniezdi na Slovensku len v umelých búdkach a ume­lých hniezdach. Páry sa niekedy zdržiavajú po celý rok v širšom okolí hniezdiska a sú spolu viac rokov. Svadobné lety prebiehajú v druhej polovici marca. V znáške býva 2 - 5 vajec, ktoré majú na bledookrovom alebo hrdzavohnedom podklade početné drob­né hrdzavohnedé až tmavohnedé škvrny. Na vajciach sedia obaja rodičia, hlavne však samica 28 - 30 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo v 40 - 45 dňoch. Potravou sú predovšetkým vtáky do veľkosti kačice a cicavce, najčastejšie sysle a hraboše. Druh je čiastočne stály a časť populácie sa potuluje.

Celkové rozšírenie

Druh sa vyskytuje v palearktickej oblasti. Súvislé rozšírenie má hlavne v Strednej Ázii, v Európe je len ostrovčekovité.

Rozšírenie na Slovensku

Druh obýva prevažne nížiny a priľahlé pohoria do nadmorskej výšky 800 m. Hniezdna populácia sa odhaduje na 30 - 40 párov.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 7 chránených vtáčích územiach.

Faktory ohrozenia

Najvýznamnejším negatívnym faktorom ovplyvňujúcim populáciu tohto druhu je stály úbytok možných hniezdnych biotopov a omno­ho menšia ponuka prirodzených hniezd následkom neustáleho hospodárskeho využívania lesov. Ďalšie významné negatívne faktory sú vykrádanie hniezd, nezákonný odstrel, používanie otrávených návnad a úhyn na stĺpoch elektrického vedenia.

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR