Vytlačiť

čík európsky

čík európsky

Misgurnus fossilis (Linnaeus, 1758)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

1 000 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Telo je hadovité, v zadnej polovici z bo­kov sploštené, po celej dĺžke rovnako vysoké. Bežne dorastá do 15 - 25 cm, maximálne do 35 cm. Je dlhovekou rybou, dožíva sa aj viac ako 10 rokov. Na konci úst má dva páry fúzikov na vrchnej čeľusti a dva páry veľmi malých fúzikov na spodnej čelusti. V kútikoch úst je piaty pár fúzikov. Všetky plutvy sú zaoblené. Má jednoradové pažerákové zuby. Plynový mechúr je uzavretý v kostenej schránke. Hlava a chrbát sú hnedé, boky a brucho žlté až červené. Po bokoch tela od očí až po chvostovú plutvu prebieha pozdĺžny tmavý širo­ký pás. Na hornej a dolnej strane chvostového stebla je kožovitý lem. Párne plutvy samcov sú dlhšie, prsné plutvy sú trojuholníkovité, chvostové steblo je z bokov viac sploštené s výrazným kožným kýlom na hornej i dolnej strane. Samce majú dlhšie prsné plutvy a naj­mä v čase neresu výraznejšiu výduť na bokoch tela ako samice, tvorenú tukovým tkanivom.

 

 

Ekológia

Vyskytuje sa na celom území Slovenska, nik­de však nie je veľmi početný. Žije pri dne alebo v bahne stojatých, prípadne iba mierne tečúcich vôd, dobre pre­hrievaných a zarastených vegetáciou. Je prispôsobený na prežívanie vo vodách s nedostatkom kyslíka. Okrem žiaber dokáže sliznicou čreva využiť kyslík z prehltnuté­ho vzduchu. Pri vypúšťaní vzduchu z tráviaceho traktu vydáva charakteristický zvuk. Aktívny je za súmraku a v noci. Samice sú schopné neresu pri dosiahnutí dĺžky tela 15 - 18 cm. Neresí sa v apríli, máji a júni na vodnej vegetácii alebo korienkoch drevín. Lepkavých ikier s priemerom 2 mm môže byť až 150 000 od jednej samice. Potomstvo neochraňuje. Vyliahnuté zárodky majú spočiatku vonkajšie nitkovité žiabre. Je všežravec, žerie malé larvy bentických beztavovcov, najmä hmyzu, ale aj drobné mäkkýše. Počas tuhej zimy a nedostatku vody sa zahrabáva do substrátu až do hĺbky 20 - 30 cm extrémne až 70 cm, najmä počas sucha.

Celkové rozšírenie

Vyskytuje se v rozsiahlej časti Európy, od rieky Seiny po Nevu a od Dunaja po Volgu. Nevyskytuje sa v povodiach riek úmoria Severného ľadového oceánu, na Britských ostrovoch, na Škandi­návskom, Pyrenejskom, Apeninskom a Balkánskom polostrove, na Kryme a na Kaukaze.

Rozšírenie na Slovensku

Býval hojný v starých, odrezaných alebo pomaly tečúcich ramenách Moravy, Dunaja, Malého Dunaja. Vyskytoval sa v Žitave, Váhu, Dudváhu, Ipli, Tise, Bodrogu, Laborci, Latorici, Onda­ve, Trnávke a v melioračných kanáloch Podunajskej a Východoslovenskej roviny. Druh sa vyskytuje na 23 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Podobne ako blatniak tmavý patrí medzi druhy, ktorých biotopy boli likvidované melioráciami a odvodňovaním, likvidáciou mokradí. Pravdepodobne silným negatívnym vplyvom bola chemizácia v poľnohospodárstve. Je citlivý na zne­čistenie sedimentu, v ktorom sa zdržiava. V súčas­nosti je ohrozený najmä pre nedostatok vhodných biotopov a podobne ako blatniak aj expanziou býčkovca amurského (Percottus glenii) a slnečnicou pestrou (Lepomis gibbosus), ktoré ich vytláčajú a ob­sadzujú ich biotop. Veľmi reálne nebezpečenstvo v inundácii Dunaja predstavuje pre číka rozširujúci sa sumček čierny (Ameiurus melas), ktorý ohrozuje tento druh na niekoľkých posledných útočistiach, kde sa ešte čík v zazemňujúcich sa ramenách Dunaja zachoval.

Zaujímavosti

Nemá hospodársky význam, hoci sa v historických dobách konzumoval. Je jediným zástup­com svojho rodu na Slovensku. Kedysi bol obľúbenou nástražnou rybkou na lov sumca.

Počet lokalít

18

Priemerná plocha TML

2 179 m2

Počet mapovateľov

9

Počet vykonaných návštev na TML

67

Priemerný počet druhov v zázname

10


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (44),Carassius auratus (Linnaeus, 1758) (42),Rhodeus sericeus (Bloch, 1783) (39),Pseudorasbora parva (Schlegel, 1842) (36),Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (35),Esox lucius Linnaeus, 1758 (35),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (31),Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 (27),Cobitis taenia Linnaeus, 1758 (22),Scardinius erythrophthalmus (Linnaeus, 1758) (22)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 26,3 %
K02 - biologické procesy 21,1 %
A03 - kosenie 10,5 %
C01 - baníctvo a lomy 7,9 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 7,9 %
A01 - pestovanie 2,6 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 2,6 %
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií 2,6 %
A08 - hnojenie 2,6 %
A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie 2,6 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 24,0 %
I01 - druhové invázie 10,7 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 10,2 %
J03 - iné zmeny ekosystému 8,4 %
K02 - biologické procesy 8,4 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 8,0 %
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 4,4 %
F02 - 2,7 %
B02 - Obnova lesa a manažment 2,2 %
F01 - morský a sladkovodný chov rýb 2,2 %

Stav ochrany druhu