čík európsky
čík európsky
Misgurnus fossilis (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
1 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Telo je hadovité, v zadnej polovici z bokov sploštené, po celej dĺžke rovnako vysoké. Bežne dorastá do 15 - 25 cm, maximálne do 35 cm. Je dlhovekou rybou, dožíva sa aj viac ako 10 rokov. Na konci úst má dva páry fúzikov na vrchnej čeľusti a dva páry veľmi malých fúzikov na spodnej čelusti. V kútikoch úst je piaty pár fúzikov. Všetky plutvy sú zaoblené. Má jednoradové pažerákové zuby. Plynový mechúr je uzavretý v kostenej schránke. Hlava a chrbát sú hnedé, boky a brucho žlté až červené. Po bokoch tela od očí až po chvostovú plutvu prebieha pozdĺžny tmavý široký pás. Na hornej a dolnej strane chvostového stebla je kožovitý lem. Párne plutvy samcov sú dlhšie, prsné plutvy sú trojuholníkovité, chvostové steblo je z bokov viac sploštené s výrazným kožným kýlom na hornej i dolnej strane. Samce majú dlhšie prsné plutvy a najmä v čase neresu výraznejšiu výduť na bokoch tela ako samice, tvorenú tukovým tkanivom.
Ekológia
Vyskytuje sa na celom území Slovenska, nikde však nie je veľmi početný. Žije pri dne alebo v bahne stojatých, prípadne iba mierne tečúcich vôd, dobre prehrievaných a zarastených vegetáciou. Je prispôsobený na prežívanie vo vodách s nedostatkom kyslíka. Okrem žiaber dokáže sliznicou čreva využiť kyslík z prehltnutého vzduchu. Pri vypúšťaní vzduchu z tráviaceho traktu vydáva charakteristický zvuk. Aktívny je za súmraku a v noci. Samice sú schopné neresu pri dosiahnutí dĺžky tela 15 - 18 cm. Neresí sa v apríli, máji a júni na vodnej vegetácii alebo korienkoch drevín. Lepkavých ikier s priemerom 2 mm môže byť až 150 000 od jednej samice. Potomstvo neochraňuje. Vyliahnuté zárodky majú spočiatku vonkajšie nitkovité žiabre. Je všežravec, žerie malé larvy bentických beztavovcov, najmä hmyzu, ale aj drobné mäkkýše. Počas tuhej zimy a nedostatku vody sa zahrabáva do substrátu až do hĺbky 20 - 30 cm extrémne až 70 cm, najmä počas sucha.
Celkové rozšírenie
Vyskytuje se v rozsiahlej časti Európy, od rieky Seiny po Nevu a od Dunaja po Volgu. Nevyskytuje sa v povodiach riek úmoria Severného ľadového oceánu, na Britských ostrovoch, na Škandinávskom, Pyrenejskom, Apeninskom a Balkánskom polostrove, na Kryme a na Kaukaze.
Rozšírenie na Slovensku
Býval hojný v starých, odrezaných alebo pomaly tečúcich ramenách Moravy, Dunaja, Malého Dunaja. Vyskytoval sa v Žitave, Váhu, Dudváhu, Ipli, Tise, Bodrogu, Laborci, Latorici, Ondave, Trnávke a v melioračných kanáloch Podunajskej a Východoslovenskej roviny. Druh sa vyskytuje na 23 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
Podobne ako blatniak tmavý patrí medzi druhy, ktorých biotopy boli likvidované melioráciami a odvodňovaním, likvidáciou mokradí. Pravdepodobne silným negatívnym vplyvom bola chemizácia v poľnohospodárstve. Je citlivý na znečistenie sedimentu, v ktorom sa zdržiava. V súčasnosti je ohrozený najmä pre nedostatok vhodných biotopov a podobne ako blatniak aj expanziou býčkovca amurského (Percottus glenii) a slnečnicou pestrou (Lepomis gibbosus), ktoré ich vytláčajú a obsadzujú ich biotop. Veľmi reálne nebezpečenstvo v inundácii Dunaja predstavuje pre číka rozširujúci sa sumček čierny (Ameiurus melas), ktorý ohrozuje tento druh na niekoľkých posledných útočistiach, kde sa ešte čík v zazemňujúcich sa ramenách Dunaja zachoval.
Zaujímavosti
Nemá hospodársky význam, hoci sa v historických dobách konzumoval. Je jediným zástupcom svojho rodu na Slovensku. Kedysi bol obľúbenou nástražnou rybkou na lov sumca.
Počet lokalít
18
Priemerná plocha TML
2 179 m2
Počet mapovateľov
9
Počet vykonaných návštev na TML
67
Priemerný počet druhov v zázname
10
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (44),Carassius auratus (Linnaeus, 1758) (42),Rhodeus sericeus (Bloch, 1783) (39),Pseudorasbora parva (Schlegel, 1842) (36),Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (35),Esox lucius Linnaeus, 1758 (35),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (31),Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 (27),Cobitis taenia Linnaeus, 1758 (22),Scardinius erythrophthalmus (Linnaeus, 1758) (22)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 26,3 % |
K02 - biologické procesy | 21,1 % |
A03 - kosenie | 10,5 % |
C01 - baníctvo a lomy | 7,9 % |
H01 - znečistenie povrchových vôd | 7,9 % |
A01 - pestovanie | 2,6 % |
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 2,6 % |
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií | 2,6 % |
A08 - hnojenie | 2,6 % |
A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie | 2,6 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 24,0 % |
I01 - druhové invázie | 10,7 % |
H01 - znečistenie povrchových vôd | 10,2 % |
J03 - iné zmeny ekosystému | 8,4 % |
K02 - biologické procesy | 8,4 % |
M01 - zmeny abiotických podmienok | 8,0 % |
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 4,4 % |
F02 - | 2,7 % |
B02 - Obnova lesa a manažment | 2,2 % |
F01 - morský a sladkovodný chov rýb | 2,2 % |