Pĺž podunajský

Morfológia

Druh malých rozmerov. Má z bokov veľmi sploštenú hlavu a telo, ktoré je pokryté veľ­mi malými excentrickými šupinami. Ústa sú úzke, spodné, s tromi pármi krátkych fúzikov. Žiabrové viečka sú holé, bez šupín. Pod okom je vzpriami­teľný tŕň. Samce majú dlhší a zhrubnutý druhý lúč prsných plutiev a na ich základni kostený výbežok, tzv. Canestriniho šupinu. Pĺž pri nedostatku kyslíka prehltáva vzduch a kyslík z neho absorbuje sliznicou čreva. Chrbát je špinavožltý s tmavohnedými škvr­nami, čiarami a mramorovaním. Boky sú pieskovej farby, pod stredom boku je niekoľko tmavohnedých, svetlejšie orámovaných škvŕn, ktoré spája tenká čierna pozdĺžna čiara. Brucho je belavé. Na hornom okraji bázy chvostovej plutvy je čierna škvrna.

Ekológia

Vyskytuje sa v stojatých a tečúcich vo­dách, kde preferuje pomalšie úseky s výskytom se­dimentu alebo porastu rastlín, a to od podhorských tokov až po nížinné rieky, ramená, ale aj melioračné kanály. Typickým biotopom sú piesčité úseky v ús­tiach pomaly tečúcich riek alebo potoky s piesči­tým dnom, kde je väčšinu dňa až po oči zahrabaný v piesku. Aktívnejší je počas noci. škvrnou na koreni chvosta sa odlišuje od pĺža vrchovského (Sabanejewia balcanica), ktorý ich má dve, a na Slovensku rovnako patrí k ohrozeným druhom. Neresí sa v mierne tečú­cej vode nad piesčitým substrátom s drobným poras­tom rastlín. Samce dorastajú do menších rozmerov, maximálne 75 mm, než samice, ktorých dĺžka tela môže dosiahnuť až 130 mm. Neresí sa v apríli až júni. Lepkavé ikry kladie v plytkej vode na kamene alebo rastliny. Živí sa živočíchmi dna, ktoré loví „preosievaním" piesku cez žiabrové štrbiny.

Celkové rozšírenie

Povodie Dunaja, horné úseky Labe a povodie Odry.

Rozšírenie na Slovensku

Dunaj, Malý Dunaj, toky na Žitnom ostrove, Rudava, Malina, Nitra, Nitrica, Žitava, Turiec, Slatina, Morava, Perec, Paríž, Váh, Dudváh, Rima­va, Ipeľ, Slaná, Muráň, Bodra, Hornád, Olšava, Turňa, To­rysa, Ondava, Trnávka, Bodrog, Laborec, Uh, Tisa, Okna, Čierna voda, Latorica. Druh sa vyskytuje na 17 územiach európskeho významu, čo signalizuje skutočnosť, že nie je takým vzácnym druhom, ako sa predpokladalo.

Faktory ohrozenia

Meliorácie, najmä napriamovanie tokov likviduje typické biotopy tohto druhu. Ohrozuje ho aj znečisťovanie tokov.

Zaujímavosti

Nemá hospodársky význam, žije skry­tým spôsobom života a uniká tak pozornosti. Často ho nepoznajú ani športoví rybári. Zahrabaný do dna uni­ká pozornosti, preto sa vo všeobecnosti predpokladá, že je veľmi vzácny. Pĺž žijúci na Slovensku v povodí Dunaja bol donedávna považovaný za pĺža sever­ného (Cobitis taenia). Na základe genetických analýz využívajúcich molekulárne metódy by sme mali väč­šinu populácie vyskytujúcej sa na Slovensku považo­vať za pĺža podunajského (Cobitis elongatoides). Pri morfologickom určení tohto druhu je však dôležité geografické rozšírenie, keďže sa vyskytuje v povodí Dunaja, zatiaľ čo pĺž severný (Cobitis taenia) v úmorí Baltského mora. Preto výskyt C. taenia na Slovensku nebol potvrdený a bol by možný iba v povodí riek Poprad a Dunajec. Popri diploidných populáciách boli však objavené jedince triploidné a tetraploidné, pri ktorých jedna sada chromozómov má pôvod v druhu Cobitis tanaitica, ktorý sa na Slovensku nevyskytuje.

Slovenské populácie pĺža preto genetici označujú ako diploidno-polyploidný hybridný komplex Cobitis elongatoides x Cobitis tanaitica. V triploidných a tetraploidných populáciách sa zistili takmer výlučne sami­ce, ktoré sa podobne ako karas striebristý rozmnožujú gynogenézou, pri ktorej spermie samcov (aj iných druhov kaprovitých rýb) nesplývajú s pohlavnou bun­kou samičky, iba ju počas neresu aktivujú

Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR