Vytlačiť

poniklec slovenský

poniklec slovenský

Pulsatilla slavica

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

400 EUR

endemit

KZ

Invázny

N

Kultivovaný

N


Počet lokalít

43

Priemerná plocha TML

41 360 m2

Počet mapovateľov

11

Počet vykonaných návštev na TML

91

Priemerný počet druhov v zázname

2


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Gentiana clusii (4),Draba aizoides (3),Pinus sylvestris (3),Primula auricula subsp. hungarica (3),Bellidiastrum michelii (2),Campanula cochlearifolia (2),Fagus sylvatica (2),Galium anisophyllon (2),Homogyne alpina (2),Picea abies (2)


Morfológia

Rastliny podobného charakteru ako Pulsatilla grandis, odlišujú sa však najmä počtom listových jariem a šírkou listových úkrojkov dospe­lých listov. Ich čepeľ je zložená z 1 (2) jarma lístkov a listové úkrojky sú 15 - 25 mm široké. Kvitnutie: marec - máj.

Ekológia

Trávnaté skalnaté stráne a reliktné boro­vicové lesy, zriedka aj bučiny na vápencoch a dolo­mitoch od pahorkatín do subalpínskeho stupňa.

Celkové rozšírenie

Západokarpatský endemit vyskytujúci sa na Slovensku a v Poľsku (tu len v Zá­padných Tatrách v doline Chocholowska). V Česku je občas vysádzaný, a to aj do voľnej prírody.

Rozšírenie na Slovensku

Centrum výskytu (bez pre­chodných typov k P. subslavica) má v Krivánskej Malej Fatre a priľahlej časti Západných Beskýd, v Chočských vrchoch, Západných Tatrách (vrch Osobitá, skupina Sivého vrchu) a v severnej časti Nízkych Tatier. Okrem toho sa vyskytuje (spolu s P. subslavica) aj vo Veľkej Fatre, v okolí Slovenskej Ľupče, na Muránskej planine, v Slovenskom raji, Spišských kotlinách, Spišských vr­choch, Slovenskom rudohorí a v strednom Pohornádí. Údaje o výskyte na východ od Lúčanskej Malej Fatry je potrebné zrevidovať. Populácie ponikleca slovenského dosahujú početnosti desiatok až tisícov jedincov.

Druh sa vyskytuje na 23 ÚEV, na ktorých sa na­chádza približne 66 % jeho lokalít na Slovensku.

Faktory ohrozenia

Zarastanie alebo zalesňova­nie stanovíšť druhu drevinami (najmä borovicou lesnou a čiernou) a expanzívnymi bylinami, zber rastlín, ťažba substrátu.

Zaujímavosti

Druh vznikol pravdepodobne kon­com ľadovej doby a začiatkom poľadovej doby (pozri aj odsek Zaujímavosti pri P. grandis). Prvý raz bol opisaný v lokalite pri Kráľovej Lehote v Nízkych Tatrách (typová lokalita).

Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
61.0% 27.3% 11.7%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
72.7% 18.2% 9.1%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
68.8% 26.0% 5.2%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
85.7% 6.5% 7.8%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Dobrá
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A04 - pasenie 43,8 %
A03 - kosenie 25,0 %
K02 - biologické procesy 18,8 %
B01 - Výsadba na nelesnej ploche 6,2 %
C01 - baníctvo a lomy 6,2 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
K02 - biologické procesy 58,1 %
B01 - Výsadba na nelesnej ploche 9,7 %
G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity 9,7 %
F05 - ilegálny zber / odchyt morskej fauny 6,5 %
G05 - iné ľudské vplyvy 6,5 %
A03 - kosenie 3,2 %
C01 - baníctvo a lomy 3,2 %
H05 - znečistenie pôdy a pevný odpad 3,2 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV