Vytlačiť

vrchovka alpínska

vrchovka alpínska

Tozzia carpathica

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

69 EUR


Morfológia

Dvoj- alebo viacročná, 10 - 50cm vysoká, poloparazitická bylina. Byl'4-hranná, rozkonárená, bočné konáre protistojné. Listy jednoduché, široko vajcovité, protistojné, sediace, na okraji s 1 - 5 pármi zubov. Kvety jednotlivé, v pazuchách listovitých listeňov, tvoria riedke koncové strapce. Koruna 2-pysková, 4-6 mm dlhá, svetložltá, horný pysk 2-laločný, dol­ný 3-laločný a vnútri červeno bodkovaný. Kvitnutie: jún -júl.

 

Ekológia

Nivy a okraje horských potokov, zriedka aj kosodrevina, jelšiny a vlhké lesy na vlhkých, na živiny bohatých, neutrálnych až bázických pôdach, v hor­skom stupni.

Celkové rozšírenie

 

Karpaty (Slovensko, Poľsko, Ukrajina, Rumunsko) a balkánske pohoria v Bulharsku, Srbsku a Grécku.

Rozšírenie na Slovensku

Ostrovčekovite v Západ­ných Beskydách (okolie Oravskej Lesnej, Zákamenného, Oravskej Polhory a Oravíc, na Kubínskej holi), v Krivánskej Malej Fatre, Chočských vrchoch (PR Úplazíky, Jalovská dolina), Čergove (vrch Čergov) a v Bukovských vrchoch. Na jednotlivých lokalitách bolo za­znamenaných spravidla viac ako 100 jedincov druhu. Veľkosť populácií druhu, ako aj ich počet na Slovensku sú viac-menej ustálené.

Druh sa vyskytuje na 5 ÚEV, na ktorých sa nachádza 76,5 % jeho lokalít na Slovensku.

Faktory ohrozenia

Biotopy sú bez vážnejšieho ohrozenia. Narušenie lokalít môže spôsobiť neohľaduplná ťažba dreva. Nepriaznivý vplyv má aj úplné zatie­nenie stanovíšť druhu.

Zaujímavosti

Rod Tozzia je systematicky pomerne izolovaná skupina rastlín zahŕňajúca len dva blízko príbuzné druhy T. alpina a T. carpathica, hodnotené niektorými autormi len na úrovni poddruhov v rám­ci jedného druhu. Fylogeneticky je rod najbližšie príbuzný rodom Bartsia, Euphrasia a najmä Parentucellia. Druhy rodu Tozzia sa morfologicky odlišu­jú iba veľkosťou a sfarbením kvetov: T. alpina má väčšiu korunu (6 - 8 mm dlhú) aj peľnice (viac ako 0,8 mm dlhé) a sýtejšie sfarbené (zlatožlté) kvety.

Vrchovka má zaujímavý životný cyklus. Dva až tri roky po vyklíčení semena žije pod zemou, kde exis­tuje vo forme podzemku so šupinovitými listami. Podzemok parazituje na koreňoch hostiteľa, z kto­rých čerpá potrebnú výživu. Z podzemku potom vyrastie nadzemná olistená byľ a rastlina žije niekoľ­ko týždňov na svetle ako poloparazit. Uprostred leta zakvitne, prinesie semená a odumrie. Aj v poloparazitickom štádiu je odkázaná na pomoc iných orga­nizmov: kvety sú opeľované hmyzom a semená sú rozširované mravcami (myrmekochória).

Počet lokalít

16

Priemerná plocha TML

13 524 m2

Počet mapovateľov

6

Počet vykonaných návštev na TML

28

Priemerný počet druhov v zázname

1


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Veratrum album subsp. lobelianum (1),Tussilago farfara (1),Stellaria nemorum (1),Ranunculus repens (1),Petasites albus (1),Myosotis scorpioides (1),Leucanthemum rotundifolium (1),Chrysosplenium alternifolium (1),Chaerophyllum hirsutum (1),Chaerophyllum aromaticum (1)


Galéria


Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B07 - Iné lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie 50,0 %
K02 - biologické procesy 50,0 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B02 - Obnova lesa a manažment 18,8 %
K02 - biologické procesy 18,8 %
C01 - baníctvo a lomy 12,5 %
A04 - pasenie 6,2 %
D01 - dopravné siete 6,2 %
G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity 6,2 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 6,2 %
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 6,2 %
L07 - búrky 6,2 %
L08 - záplavy (prírodné procesy) 6,2 %