pichliač úzkolistý

Morfológia

Dvojročná až trváca, 50 – 120 cm vysoká bylina. byľ ostnato krídlatá, až dohora listnatá, v hornej časti rozkonárená, s početnými úbormi. Prízemné listy celistvookrajové, zúžené do dlhej krídlatej stopky, stredné listy laločnaté až perovito zárezové. Všetky listy lysé alebo riedko a krátko odstávajúco chlpaté, listové úkrojky zakončené ostňom. Vonkajšie zákrovné listene na vrchole s 1 – 3 mm dlhým žltkastým ostňom. Kvety len rúrkovité, ružové alebo svetlofialové. Kvitnutie: jún – september.

Ekológia

Mokré, spravidla slatinné až mierne zasolené lúky, okraje kanálov a priekopy v nížinách. Druh znáša čiastočne aj synantropizáciu; limitujúci faktor jeho prežitia je však pôdna vlhkosť. Stanovištia musia byť pravidelne na jar zaplavované a s vysokou hladinou podzemnej vody počas celého roku.

Celkové rozšírenie

Endemit Panónskej panvy. Vyskytuje sa na Morave, v Rakúsku, Maďarsku, na Slovensku a v Srbsku (vo Vojvodine). V Rumunsku bol druh nájdený na 15 lokalitách, ani na jednej z nich však nebol potvrdený po roku 2000. Výskyt druhu v Chorvátsku je otázny.

Rozšírenie na Slovensku

Záhorská nížina (Vysoká pri Morave, Plavecký štvrtok, Jakubov, okolie Malaciek, Kostolište, Veľké Leváre), Podunajská nížina (historicky je z nej známych cca 60 lokalít, predovšetkým z jej strednej a južnej časti) a Východoslovenská nížina (najmä jej južná časť). V poslednom čase bol výskyt
druhu potvrdený len na cca 30 lokalitách, a to najmä na Podunajskej nížine. Na približne polovici lokalít je početnosť druhu menšia ako 50 jedincov; na zvyšných lokalitách sa vyskytujú desiatky až stovky jedincov. Veľkosť populácií druhu, ako aj ich počet na Slovensku sa neustále zmenšujú. Druh však nie je u nás bezprostredne ohrozený zánikom. Druh sa vyskytuje na 13 ÚEV, na ktorých sa nachádza 37,15 % jeho lokalít na Slovensku.

Galéria