Vytlačiť

modráčik bahniskový

modráčik bahniskový

Maculinea nausithous (Bergstraesser, 1779)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

230 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Motýľ s rozpätím krídel asi 35 mm. Vyznačuje sa výrazným pohlavným dimorfizmom. Obe pohlavia majú krídla z hornej strany tmavohnedé, ale samček má ich vnútornú plochu okrem širokého okrajového pásu pokrytú lesklými modrými šupinkami. Na predných i zadných krídlach sú medzi niektorými žilkami malé hnedé škvrnky. Zo spodnej strany sú obe pohlavia bledohnedé s radom tmavohnedých škvrniek medzi žilkami. Niektoré jedince majú tieto škvrnky žlto olemované. húsenice sú tmavočervené, mierne sploštené, v 4. instare (vzrastovom stupni) s výraznou obrubou so silnými štetinami a vyvýšeným telom tiež s radmi dlhých štetín. Kukly sú žltkastohnedé.

Ekológia

Motýle lietajú a pária sa v júli a auguste. Samičky kladú vajíčka po niekoľkých kusoch do súkvetia jediného druhu živnej rastliny − krvavca lekárskeho (Sanguisorba officinalis). Húsenice sa liahnu o niekoľko dní. Prvé 3 instary sa živia semenníkmi krvavca. V kvetnej hlavičke dorastie približne 5 húseničiek. Po zvlečení na 4. instar zámerne vypadávajú na zem. Húseničky vylučujú z drobných žliazok na povrchu tela sekréty (alomóny), ktoré vôňou napodobňujú larvy mravcov. Preto ich pomerne rýchlo zozbierajú mravce (Myrmica rubra, menej M. scabrinodis) a zanesenú do mraveniska. V mravenisku sa húsenice stávajú predátormi a živia sa larvami a kuklami hostiteľa. V jednom mravenisku ich môže žiť aj niekoľko desiatok. Prezimujú v mravenisku, kde sa napokon v jednej z podzemných komôrok zakuklia. Asi po mesiaci sa z kukly vyliahne motýľ. Liahne sa zvyčajne skoro ráno, keď sú mravce málo aktívne a vonku je dostatočne vlhko, aby mohol po vylezení z mraveniska ľahko vystrieť krídla. Druh je viazaný na prirodzene vlhké lúky, údolia potokov, okolie jazier a močarísk s bohatým výskytom krvavca lekárskeho.

Celkové rozšírenie

Západopalearktický druh. Lokálne sa vyskytuje na severe Španielska a na juhovýchode Francúzska. Súvislejší areál výskytu má od strednej Európy (Nemecko, Rakúsko, Česko, Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko) cez Ukrajinu, severovýchod Turecka, Kaukaz a Rusko až po strednú Sibír a Altaj.

Rozšírenie na Slovensku

Lokálne rozšírený v nižších a stredných polohách. V minulosti známy zo Záhoria (Veľké Leváre), z Obsoloviec, Továrnikov, Kulháňa, Banskej Štiavnice, Popradu, Gelnice a Prešova. Novšie nálezy sú hlavne zo Záhoria, Veľkej Fatry, Kremnických vrchov (Sliač), Slovenského rudohoria. Najnovšie nálezy sú napr. z Bielych Karpát (Drgoňova dolina, Skalica) a Veľkej Fatry (Turiec, Dubové) a ďalšie. Vyskytuje sa na 16 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Zarastanie lúčnych lokalít prirodzenou sukcesiou, prípadne nesprávny manažment pri obhospodarovaní lúk − odvodňovanie, neskoré kosenie (po polovici júna), celoplošné kosenie.

Zaujímavosti

U nás sa z rodu Maculinea vyskytujú ešte druhy M. alcon (Denis & Schiffermüller, 1775), M. arion(Linnaeus, 1758), M. rebeli(Hirschke, 1904) a M. telejus(Bergsträsser, 1779). Staršie húsenice všetkých žijú v mraveniskách viacerých druhov mravcov. M. nausithous žije na väčšine územia výskytu výlučne v hniezdach mravca Myrmica rubra. V izolovaných populáciách v Španielsku a v Sedmohradsku (Rumunsko) však žije výlučne v mraveniskách mravca Myrmica scabrinodis.

Počet lokalít

9

Priemerná plocha TML

29 572 m2

Počet mapovateľov

5

Počet vykonaných návštev na TML

32

Priemerný počet druhov v zázname

6


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Maniola jurtina (Linnaeus, 1758) (23),Maculinea teleius (Bergsträsser, 1779) (14),Maculinea teleius (Bergstraesser, 1779) (11),Melanargia galathea (Linnaeus, 1758) (10),Pieris rapae (Linnaeus, 1758) (10),Inachis io (Linnaeus, 1758) (8),Argynnis paphia (Linnaeus, 1758) (7),Araschnia levana (Linnaeus, 1758) (5),Heteropterus morpheus (Pallas, 1771) (5),Polyommatus icarus (Rottemberg, 1775) (5)


Galéria

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
34.4% 59.4% 6.2%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
68.8% 28.1% 3.1%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na kokalite na bioregióne (%)

ALP:
56.3% 40.6% 3.1%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
37.5% 59.4% 3.1%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A03 - kosenie 95,0 %
A04 - pasenie 5,0 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A03 - kosenie 50,0 %
K02 - biologické procesy 38,9 %
A04 - pasenie 11,1 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV