Vytlačiť

fúzač karpatský

fúzač karpatský

Pseudogaurotina excellens Brancsik, 1874

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

230 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)

TaxOriginCode:

15


Morfológia

Stredne veľký chrobák, dlhý 9 − 16 mm. Samičky sú zreteľne mohutnejšie a väčšie ako samčeky. hlava a štít sú leskločierne, jemne zrnité, na hlave sú po stranách pomerne veľké zlatožlté oči. Krovky sú lesklé, hrubo vrásčito bodkované, modré až modrozelené, zriedkavo fialové až čierne. bruško a nohy sú čierne.

Ekológia

Fuzáča karpatského môžeme najčastejšie zastihnúť na lesných plochách v dolinách a popri vodných tokoch s porastom zemolezu čierneho (Lonicera nigra)a zemolezu tatárskeho (Lonicera tatarica). Tieto kry sú živnou rastlinou pre larvy fuzáča karpatského. Larvy sa vyvíjajú 2 – 3 roky v koreňoch alebo hrubších kmienkoch. Kuklia sa v komôrke pod kôrou. Dospelé fuzáče sa vyskytujú v júni a júli na hostiteľskej rastline. Prítomnosť na lokalite sa dá zistiť aj podľa výletových otvorov na zemoleze.

Celkové rozšírenie

Karpatský endemit vyskytujúci sa na Slovensku, v Poľsku, Ukrajine a Rumunsku. Vo všetkých spomenutých štátoch je veľmi vzácny a prísne chránený. Je považovaný za preglaciálny relikt.

Rozšírenie na Slovensku

Na Slovensku obýva montánne oblasti karpatských pohorí. Centrom jeho rozšírenia sú Nízke Tatry a Malá a Veľká Fatra. V Nízkych Tatrách sa vyskytuje hlavne v severnej časti, v oblasti Bieleho a Čierneho Váhu. Nájdený bol aj vo Vysokých Tatrách (Podbanské), v Slovenskom rudohorí a na Liptove. Vyskytuje sa na 5 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Druh je ohrozený hlavne ľudskou činnosťou pri intenzívnom lesnom hospodárstve, najmä vyrubovaní živných rastlín a zmenou charakteru prírodných podmienok na miestach výskytu.

Zaujímavosti

Druh bol opísaný významným slovenským (uhorským) prírodovedcom Karolom Brančíkom (*13. 3. 1842 Stará Bystrica − †18. 9. 1915 Trenčín) zo Slovenska. Podobný príbuzný druh Gaurotes virginea(Linnaeus, 1758) sa od fuzáča karpatského odlišuje červeným bruškom.

Počet lokalít

12

Priemerná plocha TML

93 192 128 m2

Počet mapovateľov

5

Počet vykonaných návštev na TML

76

Priemerný počet druhov v zázname

1


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Agrilus cyanescens Ratzeburg, 1837 (8),Oberea (Oberea) pupillata Gyllenhal, 1817 (7),Pachyta quadrimaculata Linnaeus, 1758 (5),Anastrangalia dubia dubia Scopoli, 1763 (3),Monochamus sartor Fabricius, 1787 (3),Aromia moschata moschata Linnaeus, 1758 (2),Anastrangalia reyi Heyden, 1889 (2),Chrysobothris chrysostigma (Linnaeus, 1758) (2),Evodinus clathratus Fabricius, 1792 (2),Leptura quadrifasciata Linnaeus, 1758 (2)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
7.9% 78.9% 13.2%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
7.9% 78.9% 13.2%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na kokalite na bioregióne (%)

ALP:
7.9% 86.8% 5.3%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
7.9% 80.3% 11.8%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B01 - výsadba stromov 60,0 %
B07 - lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie 30,0 %
B02 - manažment lesa 10,0 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B02 - manažment lesa 55,9 %
B07 - lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie 22,6 %
L10 - iné prírodné katastrofy 12,9 %
D01 - dopravné siete 5,4 %
B04 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií v lesníctve 3,2 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV