Vytlačiť

Fuzáč veľký

Fuzáč veľký

Cerambyx cerdo cerdo Linnaeus, 1758

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

230 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Náš druhý najväčší fuzáč s 24 − 54 mm dlhým telom. Celý chrobák je leskločierny, len krovky sú ku koncu hnedočierne až hnedé. Na hlave sú pomerne mohutné hryzadlá. Tykadlá samčekov sú približne dvakrát dlhšie ako telo, tykadlá samičiek dosahujú nanajvýš koniec kroviek. štít s výraznou hustou a hlbokou skulptúrou, ale vyskytujú sa aj jedince s hladkým štítom. Krovky sú najširšie na báze, smerom ku koncu sa zužujú. V prvej polovici sú hrubo, v druhej polovici jemno zrnité.

Ekológia

Samičky kladú vajíčka do štrbín v kôre stojacich starých, ale živých dubov. bol pozorovaný aj vývoj v bukoch, hraboch, brestoch a jaseňoch. Larvy sa vyvíjajú najprv pod kôrou, kde aj prezimujú. V polovici druhého roku sa začínajú živiť lykom, preto sa zavŕtavajú hlbšie do dreva a tam druhýkrát prezimujú. V polovici tretieho roku sa dospelá larva kuklí hlboko v dreve vo veľkej, hákovito stočenej komôrke. Po jeden a pol mesiaci sa vyliahne imágo, ale zotrváva v komôrke, kde aj prezimuje. Imága (dospelé jedince) sa v prírode vyskytujú od mája do septembra, najhojnejšie sa roja v júni a júli. Živia sa miazgou poranených stromov, aktívne sú najmä v podvečer, cez deň sa zdržujú v korunách stromov. Vyskytujú sa v teplých dúbravách v klimaxovom štádiu sukcesie.

Celkové rozšírenie

Od strednej Európy po Prednú Áziu, Stredomorie, sever Afriky.

Rozšírenie na Slovensku

Žije v južných predhoriach nižších pohorí. Kedysi bol na Slovensku veľmi hojný a označovaný za významného technického škodcu dreva. Aj v súčasnosti má veľký areál výskytu, ale je omnoho vzácnejší. Vyskytuje sa napr. v Malých Karpatoch (okolie Bratislavy), Tribeči, Strážovských vrchoch
a Volovských vrchoch. V databáze ochrany prírody je zaznamenaný na 62 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Ohrozený je hlavne odstraňovaním starých solitérnych dubov a hynutím dubov na tracheomykózne (hubové) ochorenia.

Zaujímavosti

V strednej Európe žije nominátna forma fuzáča veľkého C. c. cerdo. Poznáme ešte ďalšie tri poddruhy: C. c. acuminatus Motschulsky, 1852 (Krym, Predná Ázia, Turecko), C. c. iranicus Heyrovský, 1951 (Irán) a C. c. mirbecki Lucas, 1842 (Stredomorie − Portugalsko, Španielsko, Maroko, Alžírsko). Na Slovensku sa veľmi vzácne vyskytujú dva druhy veľmi podobné fuzáčovi veľkému: Cerambyx welensii (Küster, 1846) (= Cerambyx velutinus Brullé, 1832), ktorý sa od neho líši nelesklým, husto ochlpeným bruškom, a Cerambyx miles Bonelli, 1823, líšiaci sa výrazne kratšími tykadlami.

Počet lokalít

31

Priemerná plocha TML

14 351 286 m2

Počet mapovateľov

8

Počet vykonaných návštev na TML

171

Priemerný počet druhov v zázname

3


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Lucanus cervus (Linnaeus, 1758) (153),Eurythyrea quercus (Herbst, 1780) (30),Cetonischema aeruginosa (Drury, 1770) (28),Cucujus cinnaberinus (Scopoli, 1763) (19),Plagionotus detritus Linnaeus, 1758 (17),Acmaeoderella flavofasciata (Piller et Mitterpacher, 1783) (10),Liocola lugubris (Herbst, 1786) (10),Gnorimus variabilis (Linnaeus, 1758) (9),Lacon (Lacon) querceus (Herbst, 1784) (8),Coraebus florentinus (Herbst, 1801) (7)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
13.9% 71.3% 14.8%
PAN:
44.3% 55.7%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
19.8% 75.2% 5.0%
PAN:
5.7% 44.3% 50.0%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Kvalita biotopu druhu na kokalite na bioregióne (%)

ALP:
17.8% 77.2% 5.0%
PAN:
50.0% 50.0%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
13.9% 71.3% 14.8%
PAN:
44.3% 55.7%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A04 - pasenie 73,3 %
A10 - zmena štruktúry poľnohospodárskej pôdy 13,3 %
A03 - kosenie 6,7 %
B02 - manažment lesa 6,7 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B02 - manažment lesa 86,1 %
I01 - druhové invázie 4,9 %
B07 - lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie 3,3 %
K02 - biologické procesy 2,5 %
C01 - baníctvo a lomy 1,6 %
B01 - výsadba stromov 0,8 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 0,8 %

Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A04 - pasenie 55,6 %
A03 - kosenie 22,2 %
B02 - manažment lesa 22,2 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B02 - manažment lesa 80,6 %
I01 - druhové invázie 4,1 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 3,5 %
A01 - pestovanie 2,9 %
K02 - biologické procesy 2,4 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 1,8 %
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií 1,8 %
B01 - výsadba stromov 1,2 %
B04 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií v lesníctve 0,6 %
F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) 0,6 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV