Vytlačiť

hraboš tatranský

hraboš tatranský

Microtus tatricus Kratochvil, 1952

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

230 EUR


Morfológia

Patrí k malým cicavcom myšovitého vzhľadu s malými ušnicami a očami (priemer do 2 mm) a dĺžkou tela do 120 mm. Na vrchnej strane tela je žltoškoricový až šedohnedý, niekedy aj s mier­ne hrdzavkastým nádychom. Spodná strana tela je šedobiela až striebristošedá, pričom na bokoch je medzi zafarbením chrbta a brucha pomerne výrazná hranica. Chvost je šedobiely a jeho dĺžka tvorí 35 ­42 % dĺžky tela. Chodidlá sú svetlé a na zadných lab­kách má 6 hrboľov.

Ekológia

Obýva chladné a vlhké miesta s hustým podrastom a dobre vyvinutou vrstvou humusu. Vysky­tuje sa na subalpínskych až alpínskych lúkach, často v blízkosti skalných sutín, s hustým trávnatým po­rastom a výskytom papradí alebo na dne chladných inverzných dolín, v zárastoch okolo potokov, v nesko­rých sukcesných štádiách smrekového lesa a na zaras­tajúcich otvorených priestranstvách. Hrabe si rozsiah­le systémy nôr. V letnom období je aktívny na povrchu len v noci. Živí sa nadzemnými časťami vlhkomilných bylín, hlavne podbelice alpínskej, krkošky chlpatej, kysličky obyčajnej a v menšej miere trávami z čeľade lipnicovité. Samica rodí po 21 - 23 dňoch gravidity len 2 - 4 mláďatá, 2 - 3 razy za sezónu.

Celkové rozšírenie

Karpatský endemit, ktorý sa vyskytuje na Slovensku, v Poľsku, na Ukrajine a v Ru­munsku.

Rozšírenie na Slovensku

Výskyt bol zaznamena­ný v Oravských Beskydách, Západných, Východných a Nízkych Tatrách, Veľkej a Malej Fatre, Chočských vrchoch, Kremnických vrchoch a Muránskej planine.

Druh sa vyskytuje na 8 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Pri súčasnom spôsobe lesného hospodárenia sú lokality v lesnom pásme ohrozené ťažbou, lebo najväčšia početnosť a hustota hrabošov tatranských žije najmä v lesoch starších ako 50 rokov.

Zaujímavosti

 Druh bol opísaný z nášho územia Kratochvílom v roku 1952.

Počet lokalít

16

Priemerná plocha TML

5 429 878 m2

Počet mapovateľov

5

Počet vykonaných návštev na TML

84

Priemerný počet druhov v zázname

13


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Clethrionomys glareolus (Schreber, 1780) (320),Apodemus flavicollis (Melchior, 1834) (254),Sorex araneus Linnaeus, 1758 (207),Microtus nivalis Martins, 1842 (136),Microtus agrestis (Linnaeus, 1761) (27),Microtus subterraneus (de Selys-Longchamps, 1836) (25),Sorex minutus Linnaeus, 1766 (25),Apodemus sylvaticus (Linnaeus, 1758) (10),Arvicola terrestris (Linnaeus, 1758) (3),Apodemus sp. (2)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
13.1% 77.4% 9.5%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
39.3% 54.8% 5.9%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na kokalite na bioregióne (%)

ALP:
28.6% 71.4%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
42.9% 52.4% 4.7%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B02 - manažment lesa 66,7 %
L10 - iné prírodné katastrofy 33,3 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity 46,1 %
B02 - manažment lesa 35,3 %
G02 - športové a rekreačné štruktúry 4,9 %
J03 - iné zmeny ekosystému 4,9 %
K02 - biologické procesy 4,9 %
L04 - lavína 3,9 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV