hraboš severský

Morfológia

Malý cicavec myšovitého vzhľadu, s kratším tupým nosom, krátkymi ušnicami a s telom dlhým do 142 mm. Na vrchnej strane tela má pomer­ne tmavú, šedohnedú až čiernohnedú srsť, na spod­nej strane tela je srsť belavá až špinavožltá. Dĺžka chvosta predstavuje 40 - 55 % dĺžky tela.

Ekológia

Je to vlhkomilný a tieňomilný hlodavec, ktorý na našom území žije na okraji plytkých vôd, v močiaroch a starých mŕtvych ramenách riek, ktoré sú zarastané predovšetkým ostricami, trsťou a pálkou. Uprednostňuje stanovištia s pravidelným vodným režimom (stabilná hladina spodnej vody a pravidelné záplavy). Dobre pláva, aktívny je za súmraku a v noci. Živí sa rastlinnou potravou, ktorá sa v priebehu roka mení v závislosti od vyvíjajúcej sa vegetácie. Hniezda si robí z vodných rastlín a podľa výšky hladiny vody buď v dolnej časti ostricových trsov pod zemou, alebo na vrchu trsov. Rozmnožuje sa od februára do novem­bra, gravidita trvá 20 - 23 dní a vo vrhu má 2 - 9 mlá­ďat. Do roka má samica 3 - 4 vrhy. Jedince sa dožívajú 12 - 13 mesiacov. Samice narodené do jesene sú schopné rozmnožovať sa ešte v tom istom roku.

Celkové rozšírenie

Hraboš severský sa vyskytuje v holarktickej oblasti, žije v tundre a severnej tajge. Roz­šírený je od Aljašky cez severnú Áziu až k Číne, Mongol­sku a k stepným oblastiam na juhu. V Európe sa vysky­tuje na severe Škandinávie, severovýchode Nemecka, Poľska, Bieloruska, Ukrajiny a v severnej a centrálnej európskej časti Ruska. Izolované (reliktné) populácie sú v Holandsku, južnom Nórsku, strednej časti Švédska, vo Fínsku, v Rakúsku, na Slovensku a v Maďarsku.

Rozšírenie na Slovensku

Na našom území sa izolo­vane a vzácne len na vhodných stanovištiach Podu­najskej roviny a Hronskej pahorkatiny vyskytuje poddruh hraboš severský panónsky (Microtus oeconomus mehelyi, Éhik, 1928).

Druh sa vyskytuje na 11 územiach európskeho výz­namu.

Faktory ohrozenia

Likvidácia, prípadné narušenie vodného režimu na vhodných lokalitách.

Galéria

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR