sokol červenonohý ( kobcovitý)

Morfológia

Druh je veľký asi ako najrozšírenejší so­kol myšiar. Samce sokola červenonohého majú povrch tela veľmi tmavý, bridlicovito šedý, s gaštanovohnedými podchvostovými krovkami. Spodná časť tela je popolavošedá. Chvost je červenošedý bez priečnych pruhov, behák je operný len v hornej časti. Samice majú vrch hlavy a šije hrdzavohnedú, chrbát, vrchné krídlové krovky a kostrč špinavošedú s tmavými prieč­nymi pruhmi. Spodná časť tela je svetlohnedá. Chvost je špinavošedý so 7 - 9 radmi priečnych pruhov, z kto­rých posledný je trochu širší, zakončený belavým alebo hrdzavkastým lemom. Hmotnosť druhu sa pohybuje od 130 do 193 g.

Ekológia

Obýva otvorenú krajinu rovín alebo pahor­katiny so skupinami stromov alebo s alejami. Na hniezdisko prilieta koncom apríla až v prvej polovici mája. Na Slovensku hniezdi v otvorených nížinných oblas­tiach stepného, lesostepného alebo poľnohospodár­skeho charakteru, kde sa nachádza dostatok väčšieho hmyzu, najmä kobyliek. Hoci sa vyskytujú aj jednotlivé páry, rady hniezdia v kolóniách a často využívajú staré hniezda vrán, strák, havranov a pod. Znášku tvoria obvykle 3 - 4 vajcia, ktorých základná farba je žltkas­tá alebo hrdzavá, s početnými drobnými aj väčšími tmavohnedými škvrnami. Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia 22 - 23 dní a mláďatá vylietajú z hniezda po 26 - 28 dňoch. Hlavnou potravou je stredne veľký hmyz a drobné cicavce, najmä hraboš poľný. V auguste sa vtáky už väčšinou pohybujú vo väčších vzdialenos­tiach od hniezdisk a je ich možno pozorovať na našom území zväčša do septembra. Je to sťahovavý vták, zimuje v južnej Afrike.

Celkové rozšírenie

Druh je rozšírený v strednej a východnej časti palearktickej oblasti. Od roku 1950 postupne mizne v strednej Európe v celých oblas­tiach. Súvislý hniezdny areál sa začína až na západnej Ukrajine.

Rozšírenie na Slovensku

Hniezdi ojedinele v níži­nách a pahorkatinách predovšetkým v juhozápadnej a východnej časti nášho územia. Obľubuje otvorenú krajinu s rozptýlenou zeleňou. Počet hniezdiacich pá­rov v jednotlivých rokoch kolíše, v súčasnosti mu však hrozí vyhynutie, lebo celkove sa predpokladá hniez­denie už len 5 - 20 párov.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích úze­mí druh hniezdi na 7 chránených územiach.

Faktory ohrozenia

Hlavnými príčinami úbytku tohto druhu u nás sú nedostatočná ponuka vhodných hniezd následkom neustálej likvidácie havranovitých vtákov, ktoré tieto hniezda stavajú, časté používanie jedov na likvidáciu drobných cicavcov, prípadne veľkoplošné letecké postrekovanie insekticídmi. V neposlednom rade je to aj nelegálny odstrel, používanie otrávených návnad v poľnohospodárstve a úhyn na nevhodných konštrukciách 22 kV elektrických vedeniach.

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR