Vytlačiť

sokol červenonohý ( kobcovitý)

sokol červenonohý ( kobcovitý)

Falco vespertinus Linnaeus, 1766

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh národného významu

Spoločenská hodnota

30 000 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Druh je veľký asi ako najrozšírenejší so­kol myšiar. Samce sokola červenonohého majú povrch tela veľmi tmavý, bridlicovito šedý, s gaštanovohnedými podchvostovými krovkami. Spodná časť tela je popolavošedá. Chvost je červenošedý bez priečnych pruhov, behák je operný len v hornej časti. Samice majú vrch hlavy a šije hrdzavohnedú, chrbát, vrchné krídlové krovky a kostrč špinavošedú s tmavými prieč­nymi pruhmi. Spodná časť tela je svetlohnedá. Chvost je špinavošedý so 7 - 9 radmi priečnych pruhov, z kto­rých posledný je trochu širší, zakončený belavým alebo hrdzavkastým lemom. Hmotnosť druhu sa pohybuje od 130 do 193 g.

Ekológia

Obýva otvorenú krajinu rovín alebo pahor­katiny so skupinami stromov alebo s alejami. Na hniezdisko prilieta koncom apríla až v prvej polovici mája. Na Slovensku hniezdi v otvorených nížinných oblas­tiach stepného, lesostepného alebo poľnohospodár­skeho charakteru, kde sa nachádza dostatok väčšieho hmyzu, najmä kobyliek. Hoci sa vyskytujú aj jednotlivé páry, rady hniezdia v kolóniách a často využívajú staré hniezda vrán, strák, havranov a pod. Znášku tvoria obvykle 3 - 4 vajcia, ktorých základná farba je žltkas­tá alebo hrdzavá, s početnými drobnými aj väčšími tmavohnedými škvrnami. Na vajciach sedia striedavo obaja rodičia 22 - 23 dní a mláďatá vylietajú z hniezda po 26 - 28 dňoch. Hlavnou potravou je stredne veľký hmyz a drobné cicavce, najmä hraboš poľný. V auguste sa vtáky už väčšinou pohybujú vo väčších vzdialenos­tiach od hniezdisk a je ich možno pozorovať na našom území zväčša do septembra. Je to sťahovavý vták, zimuje v južnej Afrike.

Celkové rozšírenie

Druh je rozšírený v strednej a východnej časti palearktickej oblasti. Od roku 1950 postupne mizne v strednej Európe v celých oblas­tiach. Súvislý hniezdny areál sa začína až na západnej Ukrajine.

Rozšírenie na Slovensku

Hniezdi ojedinele v níži­nách a pahorkatinách predovšetkým v juhozápadnej a východnej časti nášho územia. Obľubuje otvorenú krajinu s rozptýlenou zeleňou. Počet hniezdiacich pá­rov v jednotlivých rokoch kolíše, v súčasnosti mu však hrozí vyhynutie, lebo celkove sa predpokladá hniez­denie už len 5 - 20 párov.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích úze­mí druh hniezdi na 7 chránených územiach.

Faktory ohrozenia

Hlavnými príčinami úbytku tohto druhu u nás sú nedostatočná ponuka vhodných hniezd následkom neustálej likvidácie havranovitých vtákov, ktoré tieto hniezda stavajú, časté používanie jedov na likvidáciu drobných cicavcov, prípadne veľkoplošné letecké postrekovanie insekticídmi. V neposlednom rade je to aj nelegálny odstrel, používanie otrávených návnad v poľnohospodárstve a úhyn na nevhodných konštrukciách 22 kV elektrických vedeniach.

Počet lokalít

13

Priemerná plocha TML

24 998 504 m2

Počet mapovateľov

7

Počet vykonaných návštev na TML

39

Priemerný počet druhov v zázname

34


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (66),Falco tinnunculus Linnaeus, 1758 (64),Columba palumbus Linnaeus, 1758 (55),Circus aeruginosus (Linnaeus, 1758) (52),Sturnus vulgaris Linnaeus, 1758 (50),Hirundo rustica Linnaeus, 1758 (43),Alauda arvensis Linnaeus, 1758 (42),Phasianus colchicus Linnaeus, 1758 (41),Carduelis carduelis (Linnaeus, 1758) (34),Columba livia Gmelin, 1789, f. Domestica (32)


Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
100.0%
PAN:
2.8% 97.2%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Zlá
 
PAN:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
100.0%
PAN:
16.7% 33.3% 50.0%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Zlá
 
PAN:
Zlá
 

Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
100.0%
PAN:
16.7% 75.0% 8.3%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
33.3% 66.7%
PAN:
5.6% 2.8% 91.6%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Zlá
 
PAN:
Zlá
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B01 - Výsadba na nelesnej ploche 50,0 %
D01 - dopravné siete 33,3 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 16,7 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 25,0 %
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií 25,0 %
A08 - hnojenie 25,0 %
D02 - úžitkové vedenia 25,0 %

Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B02 - Obnova lesa a manažment 23,7 %
A03 - kosenie 19,7 %
B01 - Výsadba na nelesnej ploche 19,7 %
A01 - pestovanie 9,2 %
A06 - 7,9 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 7,9 %
A04 - pasenie 3,9 %
K02 - biologické procesy 3,9 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 2,6 %
G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity 1,3 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
D01 - dopravné siete 22,1 %
A06 - 15,9 %
B02 - Obnova lesa a manažment 11,5 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 10,6 %
D02 - úžitkové vedenia 8,0 %
E01 - urganizované územia a ľudské sídla 5,3 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 5,3 %
A01 - pestovanie 3,5 %
F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) 3,5 %
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií 2,7 %

Stav ochrany druhu