čorík čierny
čorík čierny
Chlidonias niger (Linnaeus, 1758)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
2 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
zraniteľný (VU = Vulnerable)
Morfológia
Vták približne veľkosti drozda. Silueta je charakteristická úzkymi lomenými krídlami a mierne vykrojeným vidlicovitým chvostom. Z vrchnej strany je čierny až tmavosivý. Hlavu krk, hrudnú a brušnú časť má čiernu. Krídla sú zo spodnej strany biele, letky sivé. Váži 51 - 71 g.
Ekológia
Na Slovensko prilieta obvykle zo zimovísk od apríla do mája. Hniezdi vzácne na rybníkoch a močiaroch často spolu s rybármi bahennými na plochách zarastených ostricami (Carex sp.), steblovkou (Glyceria sp.) a rezavkou aloovitou (Stratiotes aloides). Hniezda bývajú umiestnené na miestach s nižšou mokraďovou vegetáciou, často plávajúce vo vode. V hniezdach tvorených prevažne hrubšími časťami rastlín bývajú obvykle 3 vajcia. Na bledšom žltkastozelenošedastom podklade sa nachádzajú tmavohnedé škvrny hustejšie pri tupom póle. Na zahrievaní znášky sa podieľajú obaja rodičia 20 - 23 dní. Po vyliahnutí rodičia mláďatá zahrievajú ešte aj týždeň. Rodičia kŕmia mladé vodným hmyzom, malými rybkami, žabami, žubrienkami, mäkkýšmi. Mláďatá dokážu lietať po 19 - 25 dňoch. Jesenný ťah prebieha oveľa menej nápadne ako jarný, obvykle od augusta do septembra. Počas migrácie sa druh vyskytuje takmer na všetkých stojatých a tečúcich vodách. Tiahne často v kŕdľoch vo veľkosti niekoľkých desiatok až stoviek jedincov.
Celkové rozšírenie
Má holarktické rozšírenie. V posledných niekoľkých desiatkach rokov výrazne poklesla početnosť v západnej Európe a Stredomorí.
Rozšírenie na Slovensku
Druh v súčasnosti hniezdi len na močiaroch a rybníkoch Východoslovenskej nížiny. V minulosti bolo zaregistrované hniezdenie na rybníkoch na Žitnom ostrove, Levických rybníkoch a predpokladalo sa hniezdenie aj na Záhorí. Na jednotlivých lokalitách hniezdilo obvykle 1 - 20 párov.
Druh sa v národnom zozname chránených vtáčích území neuvádza, preto nebolo možné stanoviť počet chránených vtáčích území, na ktorých hniezdi.
Faktory ohrozenia
Druh je ohrozovaný zánikom močiarnych biotopov, ale aj suchým počasím, ktoré znemožňuje vtákom hniezdiť vo vysychajúcom prostredí. Podporiť hniezdenie je možné do určitej miery zaplavovaním lúk.
Počet lokalít
105
Priemerná plocha TML
3 148 948 m2
Počet mapovateľov
64
Počet vykonaných návštev na TML
739
Priemerný počet druhov v zázname
15
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Anas platyrhynchos Linnaeus, 1758 (631),Ardea cinerea Linnaeus, 1758 (491),Phalacrocorax carbo (Linnaeus, 1758) (440),Alcedo atthis (Linnaeus, 1758) (298),Ardea alba Linnaeus, 1785 (275),Cygnus olor (Gmelin, 1789) (268),Mergus merganser Linnaeus, 1758 (247),Parus major Linnaeus, 1758 (212),Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (187),Cyanistes caeruleus (Linnaeus, 1785) (175)
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
100.0% |
PAN: |
100.0% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
45.2% | 35.1% | 19.7% |
PAN: |
36.0% | 34.8% | 29.2% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
58.1% | 36.0% | 5.9% |
PAN: |
36.9% | 50.5% | 12.6% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
100.0% |
PAN: |
0.3% | 0.3% | 99.4% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| K02 - biologické procesy | 24,4 % |
| K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 17,6 % |
| K04 - medzidruhové vzťahy (flóra) | 17,6 % |
| B02 - Obnova lesa a manažment | 11,8 % |
| F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) | 5,9 % |
| G02 - športové a rekreačné štruktúry | 5,9 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 5,9 % |
| M02 - zmeny biotických podmienok | 5,0 % |
| A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 1,7 % |
| K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 1,7 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 14,4 % |
| H01 - znečistenie povrchových vôd | 8,8 % |
| D01 - dopravné siete | 8,0 % |
| E03 - vypúšťanie znečiťujúcich látok | 7,5 % |
| F02 - | 7,0 % |
| G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity | 6,7 % |
| E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 5,3 % |
| H06 - prírastok energie | 5,0 % |
| I01 - druhové invázie | 4,6 % |
| H02 - znečistenie podzemných vôd (bodové a rozptýlené zdroje) | 3,4 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 21,8 % |
| B02 - Obnova lesa a manažment | 16,5 % |
| E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 16,5 % |
| F01 - morský a sladkovodný chov rýb | 14,1 % |
| A04 - pasenie | 11,8 % |
| K02 - biologické procesy | 8,2 % |
| A03 - kosenie | 4,1 % |
| F02 - | 4,1 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 2,4 % |
| D01 - dopravné siete | 0,6 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| F02 - | 13,5 % |
| D01 - dopravné siete | 9,4 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 9,0 % |
| B02 - Obnova lesa a manažment | 5,4 % |
| F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) | 5,2 % |
| G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity | 5,2 % |
| H01 - znečistenie povrchových vôd | 5,1 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 4,8 % |
| K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 4,6 % |
| D02 - úžitkové vedenia | 4,3 % |