Vytlačiť

Mlok hrebenatý

Mlok hrebenatý

Triturus cristatus (Laurenti, 1768)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

800 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Je to najväčší európsky druh rodu Tritu­rus. Samec dosahuje dĺžku tela asi 150 mm a samica až 180 mm. Telo majú zhora tmavosivé až sivohnedé so stredne veľkými tmavými škvrnami na chrbte a biely­mi bodkami na bokoch. Žlté až oranžové brucho majú posiate množstvom nepravidelných tmavých škvŕn. Samec má v období párenia vyvinutý výrazný, zubatý kožný chrbtový lem - hrebeň, ktorý sa začína už nad očami a nad koreňom chvosta je prerušený. Bočné strany chvosta sú lemované belavým, perleťovo le­sklým pruhom. Samica nemá na chrbte kožný hrebeň a na chvoste má žlto alebo oranžovo sfarbený spodný nevýrazný lem.

Ekológia

Vyskytuje sa najmä v stredných polohách medzi 150 - 900 m n. m., najčastejšie od 250 do 600 m n. m. Reprodukčné lokality sú stojaté, hlbšie (viac ako 1 m) vodné nádrže, jazierka, jamy a pod. Vyhýba sa zarybneným vodám. Žije v lesoch, ale i v odlesnenej krajine, kde v okolí reprodukčnej lokality nachádza dostatok úkrytov pre skrytý spôsob suchozemského života.

Celkové rozšírenie

Nachádza sa v Európe od Veľkej Británie až po pohorie Ural. Chýba na juhu Balkánske­ho polostrova a v Maďarsku (možný výskyt na seve­rovýchode Maďarska), na Pyrenejskom, Apeninskom polostrove, v južnom Francúzku a Írsku.

 

Rozšírenie na Slovensku

Najhojnejší výskyt je po obvode karpatského oblúka (Ondavská vrchovina, Oravská vrchovina, Spišská Magura, Busov, Beskydské predhorie, Bukovské vrchy). Do vnútra Karpát preniká kotlinami (Žilinská, Turčianska, Liptovská, Rožňavská, Košická kotlina), kde je jeho výskyt zriedkavý a vzácny a to najmä pre nedostatok vhodných biotopov (Malá Fatra, Levočské vrchy, Spišsko-šarišské medzihorie, Vihorlat, Revúcka vrchovina, Slovenský raj). Druh sa vyskytuje na 13 územiach európskeho významu

Faktory ohrozenia

Náhle zmeny vhodných bioto­pov, úbytok vodných plôch a ich znečistenie.

Zaujímavosti

Na lokalitách s nižšou nadmorskou výškou (Slovenský kras, Rožňavská pahorkatina, juh Vihorlatu) najmä v styku s mlokom dunajským (Triturus dobrogicus) môže vytvárať hybridy. Samce prezimujú obyčajne na dne vôd zahrabané v bahne, ale samice vychádzajú na súš.

Počet lokalít

26

Priemerná plocha TML

117 734 m2

Počet mapovateľov

26

Počet vykonaných návštev na TML

157

Priemerný počet druhov v zázname

2


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Rana temporaria Linnaeus, 1758 (29),Bufo bufo (Linnaeus, 1758) (24),Bombina variegata (LINNAEUS,1758) (20),Triturus montandoni (Boulenger, 1880) (18),Natrix natrix (Linnaeus, 1758) (15),Triturus vulgaris (Linnaeus, 1758) (14),Triturus alpestris (Laurenti, 1768) (12),Triturus sp. (12),Rana dalmatina Bonaparte, 1840 (9),Rana sp. (6)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
8.3% 40.0% 51.7%
PAN:
16.7% 83.3%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
15.2% 64.1% 20.7%
PAN:
75.0% 25.0%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
34.5% 53.1% 12.4%
PAN:
8.3% 75.0% 16.7%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
15.2% 36.6% 48.2%
PAN:
8.3% 8.3% 83.4%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 33,3 %
K02 - biologické procesy 33,3 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 16,7 %
A04 - pasenie 5,6 %
B02 - Obnova lesa a manažment 5,6 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 5,6 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
K02 - biologické procesy 20,9 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 14,4 %
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 13,1 %
F02 - 9,2 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 8,5 %
L05 - zosuvy pôdy 7,2 %
D01 - dopravné siete 5,2 %
F01 - morský a sladkovodný chov rýb 5,2 %
H06 - prírastok energie 5,2 %
A01 - pestovanie 1,3 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 33,3 %
K02 - biologické procesy 26,7 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 13,3 %
A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie 6,7 %
H02 - znečistenie podzemných vôd (bodové a rozptýlené zdroje) 6,7 %
I01 - druhové invázie 6,7 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 6,7 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV