kolok vretenovitý

Morfológia

Malý druh s vretenovitým tvarom tela, zhora sploštenou, trojuholníkovitou hlavou. Nápad­né je dlhé, tenké a valcovité chvostové steblo a dve výrazne oddelené chrbtové plutvy. Predná časť bru­cha je holá, nepokrytá šupinami, na rozdiel od hlavy a základne prsných plutiev a chvostovej plutvy, ktoré sú pokryté malými šupinami. Ústa sú malé, spodné, plynový mechúr chýba. Sfarbenie tohto druhu je veľmi charakteristické. Na hnedom podklade sú husté drobné čierne škvrny, ktoré splývajú do niekoľkých tmavých pásov.

Ekológia

Prúdomilný bentický druh zdržujúci sa v prúdnici na štrkovitom alebo kamenitom dne hlav­ného koryta riek v podhorskej až nížinnej zóne. Biotop tohto druhu tvoria prúdivé miesta s rýchlosťou prúdu vody od 40 do 70 cm/s, kde leží vo vyhrabaných jam­kách v štrku alebo za prekážkami na dne. Je veľmi cit­livý na kvalitu vody. Aktívny je predovšetkým v noci. Vzácne dorastá do dĺžky viac ako 18 cm, zvyčajne len do dĺžky 14 - 16 cm. Dožíva sa maximálne 7 rokov. Pohlavne dospieva a prvýkrát sa neresí po dosiahnu­tí dĺžky tela okolo 140 mm a dovŕšení 3. roku života. Na neresiská podniká zo zimovísk krátke migrácie. V čase neresu majú samce aj samice neresovú vyráž­ku, a to v hornej časti hlavy, chrbta a na bokoch tela. Samce majú túto vyrážku intenzívnejšiu. Neresí sa v marci a apríli pri teplote vody 8 - 11 °C. Neres pre­bieha v prúdnici toku na tvrdom štrkovitom alebo ka­menitom dne. Ikry zahrabáva do substrátu. Absolútna individuálna plodnosť samíc dlhých 91 - 149 mm je 637 - 4 208 ikier. Je typickým zoobentofágom, po­travu vyrýva z dna rypákom. Požiera larvy hmyzu, kôrovce, červy a mäkkýše. Požiera aj ikry iných druhov rýb. Väčšie jedince príležitostne lovia aj menšie ryby. V zime potravu neprijíma.

Celkové rozšírenie

V európskych povodiach riek Dunaja, Vardaru, Prutu a Dnestra.

Rozšírenie na Slovensku

Nachádza sa v Dunaji a jeho prítokoch a to aj v podhorských úsekoch riek. Bol zaznamenaný v Morave, Malom Dunaji, Váhu, Orave, Kysuci, Turci, Teplici, Hrone, Nitre, Ipli, Tise, Bodrogu, Hornáde, Toryse, Topli, Latorici, Uhu, Laborci a Ondave. Na Slovensku je uvádzaný na 22 územiach európskeho významu. Uvedené údaje budia dojem, že je na Slovensku rozšíreným druhom. Tieto údaje sú však niekoľko desaťročí staré a jeho súčasný výskyt v mnohých uvedených riekach je veľmi pochybný.

Faktory ohrozenia

Tento druh nikdy nemal nijaký hospodársky význam. Z hľadiska biodiverzity sloven­skej ichtyofauny je však nesmierne cenným druhom. Patrí medzi ohrozené druhy a je zákonom chránený, napriek tomu jeho početnosť stále klesá. Je veľmi citlivý na znečistenie a často mizne pre degradáciu svojho biotopu, ktorý výrazne narušujú regulácie sú­visiace s výstavbou malých vodných elektrární, ťažba štrku a iné úpravy koryta likvidujúce prúdiace úseky podhorských a nížinných riek.

Zaujímavosti

Podobne ako kolok veľký nemá vyvinu­tý plynový mechúr, preto sa pohybuje„poskakovaním" pri dne. Pozorovanie jeho správania je veľmi zaujímavé, lebo dokáže pohybovať hlavou do strán. Očami, ktoré mu pri osvetlení zelenkavo svetielkujú, môže pohybo­vať nezávisle.

Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR