Vytlačiť

Hlaváč bieloplutvý

Hlaváč bieloplutvý

Cottus gobio Linnaeus, 1758

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

0 EUR


Morfológia

Drobná ryba dorastajúca do dĺžky 10 cm, výnimočne 18 cm. Maximálny zistený vek bol 10 rokov. Je náročná na obsah kyslíka vo vode. Chrbtová plu­tva je zdvojená. Telo má vretenovité, holé, bez šupín, s veľkou sploštenou hlavou. Brušné plutvy sú na úrovni prsných plutiev a nedosahujú k análnemu otvoru, sú belavé, často so sivými škvrnami. Na žiabrovom viečku sú dva tŕne. Nemá plynový mechúr, preto nie je dobrý plavec. Samce majú širšiu papuľu, užšiu a rúrkovitú urogenitálnu papilu, samice majú papilu kratšiu.

Ekológia

Prúdomilný druh, obýva plytšie úseky konca horskej a podhorskej zóny tokov s členitým kamenistým dnom a chladnou vodou. Je obyvateľom úkrytov pod kameňmi v dobre prekysličených tokoch, ale i jazerách. Vyskytuje sa aj na pobreží s brakickou vodou. Rozmnožuje sa v druhom, ale čiastočne už v prvom roku života. Neresí sa podľa teploty vody v marci až máji. Samica priliepa len jednu dávku ikier na kamene alebo do vyhĺbenej jamky na dne. Strapcovité zhluky veľkých žltých až oranžových ikier opatruje samec.

Cez deň sa ukrýva pod kameňmi a potravu loví v noci. Požiera malé bezstavovce dna, predovšetkým hmyz a kôrovce. Najnovšie analýzy nepotvrdili údaje o po­žieraní ikier pstruha uvádzané v staršej literatúre. Je citlivý na znečistenie. Ak sa v toku vyskytuje, je dobrým indikátorom čistoty vody. Na miestach, kde sa vyskytuje spolu s hlaváčom pásoplutvým (Cottus poecilopus), sa môžu vyskytnúť ich krížence

Celkové rozšírenie

Obýva väčšinu Európy okrem vôd Talianska. Nachádza sa v brakických a sladkých vodách Európy.

Rozšírenie na Slovensku

U nás sa kedysi vysky­toval v horskej a podhorskej zóne „takmer všade" s výnimkou tokov južného Vihorlatu. Bol uvádzaný z riek Dunaj, Váh, Vlára, Hron, Nitra, Turiec, Kysuca, Orava, Hornád, čiernošná, Zbojský potok, Ulička, Poprad, Dunajec. Po expanzii pontokaspických býč-kov v strednom Dunaji z nášho úseku vymizol. Druh je uvádzaný na základe údajov z literatúry na 33 územiach európskeho významu. V skutočnosti je v súčasnosti vzácnym druhom.

Faktory ohrozenia

Zníženie jeho početnosti v po­slednom období, najmä v zime na prelome rokov 2005 a 2006, spôsobili extrémne počty chránených zi­mujúcich kormoránov, ktoré takmer zlikvidovali obsád-ku rýb v rieke Orave a hornej časti rieky Váh. V dávnej­šej minulosti tento druh trpel najmä znečistením tokov.

Zaujímavosti

Hospodársky význam nemá, je dôle­žitou potravou väčších pstruhov a jalcov, ale aj hlavátky. V minulosti sa používal ako nástraha pri love na prívlač. Je „Ryba roku 2006" v Nemecku a Rak­úsku, pretože je indikátorom dobrej kvality vody.

Počet lokalít

19

Priemerná plocha TML

1 842 m2

Počet mapovateľov

8

Počet vykonaných návštev na TML

51

Priemerný počet druhov v zázname

8


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Salmo trutta morpha fario Linnaeus, 1758 (44),Phoxinus phoxinus (Linnaeus, 1758) (40),Thymallus thymallus (Linnaeus, 1758) (30),Cottus poecilopus Heckel, 1836 (29),Barbatula barbatula (Linnaeus, 1758) (27),Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (24),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (20),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (18),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (18),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (15)


Galéria

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
22.9% 29.2% 47.9%
PAN:
100.0%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
33.3% 54.2% 12.5%
PAN:
100.0%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na kokalite na bioregióne (%)

ALP:
47.9% 43.8% 8.3%
PAN:
100.0%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
33.3% 18.8% 47.9%
PAN:
100.0%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J03 - iné zmeny ekosystému 66,7 %
M02 - zmeny biotických podmienok 33,3 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) 15,0 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 14,0 %
F02 - 12,1 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 12,1 %
J03 - iné zmeny ekosystému 10,3 %
E01 - urganizované územia a ľudské sídla 8,4 %
B02 - manažment lesa 4,7 %
B04 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií v lesníctve 3,7 %
B07 - lesnícke aktivity nešpecifikované vyššie 2,8 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 2,8 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
B02 - manažment lesa 100 %

Stav ochrany druhu