Vytlačiť

Pĺž podunajský

Pĺž podunajský

Cobitis taenia Linnaeus, 1758

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

0 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

vzácny (Rare)


Morfológia

Druh malých rozmerov. Má z bokov veľmi sploštenú hlavu a telo, ktoré je pokryté veľ­mi malými excentrickými šupinami. Ústa sú úzke, spodné, s tromi pármi krátkych fúzikov. Žiabrové viečka sú holé, bez šupín. Pod okom je vzpriami­teľný tŕň. Samce majú dlhší a zhrubnutý druhý lúč prsných plutiev a na ich základni kostený výbežok, tzv. Canestriniho šupinu. Pĺž pri nedostatku kyslíka prehltáva vzduch a kyslík z neho absorbuje sliznicou čreva. Chrbát je špinavožltý s tmavohnedými škvr­nami, čiarami a mramorovaním. Boky sú pieskovej farby, pod stredom boku je niekoľko tmavohnedých, svetlejšie orámovaných škvŕn, ktoré spája tenká čierna pozdĺžna čiara. Brucho je belavé. Na hornom okraji bázy chvostovej plutvy je čierna škvrna.

Ekológia

Vyskytuje sa v stojatých a tečúcich vo­dách, kde preferuje pomalšie úseky s výskytom se­dimentu alebo porastu rastlín, a to od podhorských tokov až po nížinné rieky, ramená, ale aj melioračné kanály. Typickým biotopom sú piesčité úseky v ús­tiach pomaly tečúcich riek alebo potoky s piesči­tým dnom, kde je väčšinu dňa až po oči zahrabaný v piesku. Aktívnejší je počas noci. škvrnou na koreni chvosta sa odlišuje od pĺža vrchovského (Sabanejewia balcanica), ktorý ich má dve, a na Slovensku rovnako patrí k ohrozeným druhom. Neresí sa v mierne tečú­cej vode nad piesčitým substrátom s drobným poras­tom rastlín. Samce dorastajú do menších rozmerov, maximálne 75 mm, než samice, ktorých dĺžka tela môže dosiahnuť až 130 mm. Neresí sa v apríli až júni. Lepkavé ikry kladie v plytkej vode na kamene alebo rastliny. Živí sa živočíchmi dna, ktoré loví „preosievaním" piesku cez žiabrové štrbiny.

Celkové rozšírenie

Povodie Dunaja, horné úseky Labe a povodie Odry.

Rozšírenie na Slovensku

Dunaj, Malý Dunaj, toky na Žitnom ostrove, Rudava, Malina, Nitra, Nitrica, Žitava, Turiec, Slatina, Morava, Perec, Paríž, Váh, Dudváh, Rima­va, Ipeľ, Slaná, Muráň, Bodra, Hornád, Olšava, Turňa, To­rysa, Ondava, Trnávka, Bodrog, Laborec, Uh, Tisa, Okna, Čierna voda, Latorica. Druh sa vyskytuje na 17 územiach európskeho významu, čo signalizuje skutočnosť, že nie je takým vzácnym druhom, ako sa predpokladalo.

Faktory ohrozenia

Meliorácie, najmä napriamovanie tokov likviduje typické biotopy tohto druhu. Ohrozuje ho aj znečisťovanie tokov.

Zaujímavosti

Nemá hospodársky význam, žije skry­tým spôsobom života a uniká tak pozornosti. Často ho nepoznajú ani športoví rybári. Zahrabaný do dna uni­ká pozornosti, preto sa vo všeobecnosti predpokladá, že je veľmi vzácny. Pĺž žijúci na Slovensku v povodí Dunaja bol donedávna považovaný za pĺža sever­ného (Cobitis taenia). Na základe genetických analýz využívajúcich molekulárne metódy by sme mali väč­šinu populácie vyskytujúcej sa na Slovensku považo­vať za pĺža podunajského (Cobitis elongatoides). Pri morfologickom určení tohto druhu je však dôležité geografické rozšírenie, keďže sa vyskytuje v povodí Dunaja, zatiaľ čo pĺž severný (Cobitis taenia) v úmorí Baltského mora. Preto výskyt C. taenia na Slovensku nebol potvrdený a bol by možný iba v povodí riek Poprad a Dunajec. Popri diploidných populáciách boli však objavené jedince triploidné a tetraploidné, pri ktorých jedna sada chromozómov má pôvod v druhu Cobitis tanaitica, ktorý sa na Slovensku nevyskytuje.

Slovenské populácie pĺža preto genetici označujú ako diploidno-polyploidný hybridný komplex Cobitis elongatoides x Cobitis tanaitica. V triploidných a tetraploidných populáciách sa zistili takmer výlučne sami­ce, ktoré sa podobne ako karas striebristý rozmnožujú gynogenézou, pri ktorej spermie samcov (aj iných druhov kaprovitých rýb) nesplývajú s pohlavnou bun­kou samičky, iba ju počas neresu aktivujú

Počet lokalít

15

Priemerná plocha TML

1 733 m2

Počet mapovateľov

8

Počet vykonaných návštev na TML

38

Priemerný počet druhov v zázname

13


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (44),Barbatula barbatula (Linnaeus, 1758) (36),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (32),Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (30),Rhodeus sericeus (Bloch, 1783) (28),Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (27),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (23),Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 (21),Esox lucius Linnaeus, 1758 (17),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (16)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
72.7% 27.3%
PAN:
22.2% 22.2% 55.6%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
18.2% 81.8%
PAN:
33.3% 29.6% 37.1%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na kokalite na bioregióne (%)

ALP:
18.2% 81.8%
PAN:
29.6% 37.0% 33.4%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
36.4% 36.4% 27.2%
PAN:
44.4% 7.4% 48.2%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
H01 - znečistenie povrchových vôd 60,0 %
F01 - morský a sladkovodný chov rýb 40,0 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
H01 - znečistenie povrchových vôd 20,0 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 20,0 %
J03 - iné zmeny ekosystému 16,0 %
E02 - priemyselné a obchodné plochy 8,0 %
E03 - vypúšťanie znečiťujúcich látok 8,0 %
E01 - urganizované územia a ľudské sídla 8,0 %
M02 - zmeny biotických podmienok 8,0 %
K02 - biologické procesy 8,0 %
I01 - druhové invázie 4,0 %

Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 71,4 %
K02 - biologické procesy 28,6 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 39,1 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 15,6 %
J03 - iné zmeny ekosystému 7,8 %
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 6,2 %
F02 - 6,2 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 4,7 %
I01 - druhové invázie 4,7 %
B05 - používanie hnojív 3,1 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 3,1 %
K02 - biologické procesy 3,1 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV