Vytlačiť

Hrúz fúzatý

Hrúz fúzatý

Gobio uranoscopus Vladykov, 1925

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

920 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Má charakteristický tvar tela s dlhým, úzkym a valcovitým chvostovým steblom a tmavými škvrnami na chrbte. Na koreni chvostovej plutvy má dve žlté škvrny. Telo má nízke, valcovitejšie ako ostatné hrúzy. Ústa sú spodné, v tvare hranatého U. Rypák má pretiahnutý, fúziky dosahujú až po zadný okraj pred-viečkovej kosti. Hrdlo má šupinaté. Chvostové steblo sa nápadne zužuje. Minimálna výška tela je najmenšia zo všetkých hrúzov, ktoré sa u nás vyskytujú. Na bokoch má 7, najčastejšie 8 - 10 okrúhlych, zriedkavo oválnych tmavých škvŕn. Telo má tmavo sfarbené, na dorzálnych šupinách je lem. Chrbát má tmavohnedý až sivoolivový.

Od tyla po chvost prechádza priečne cez telo 5 zreteľ­ných tmavých pásov, ktoré sa pod bočnou čiarou strá­cajú. Spodnú stranu tela má žltobielu, šupiny sú tmavo lemované. Na chrbte pred chrbtovou plutvou i za ňou má 2 - 3 veľké okrúhle škvrny. Predné škvrny sú málo výrazné, zadné sú výraznejšie. Bočná čiara je veľmi slabo lemovaná radom dvojitých škvŕn. Na chrbtovej plutve má zvyčajne dva rady škvŕn a na chvostovej plutve 2 až viac radov rovnobežne s vykrojením plutvy. Ostatné plutvy má žltkasté s málo výraznými škvrnami. Vo formalínovej fixáži sa bočné pásy a chrbtové škvrny strácajú. Dorastá do veľkosti 15 cm.

Ekológia

Hrúz fúzatý žije v podhorských úsekoch potokov a riek s hlbšími prúdmi a menším spádom, v perejovitých štrkových laviciach. Nachádzame ho najčastejšie v podhorských potokoch a riekach v hĺb­ke 15 - 50 cm, s rýchlosťou prúdu od 50 do 140 cm/s. Žije v malých skupinkách. Pre svoje malé rozmery, sfarbenie a spôsob života často uniká pozornosti. Je to typický reofil, náročný na obsah kyslíka a čistotu vody. Chýba v tichých úsekoch, aké obýva hrúz Kesslerov. Neresí sa koncom mája až začiatkom júna. Živí sa rôznymi bentickými organizmami, najčastejšie larvami vodného hmyzu.

Celkové rozšírenie

Východná časť povodia Dunaja v Česku, Slovensku, Rumunsku, Zakarpatskej Ukraji­ne, Bulharsku a v Nemecku v rieke Isar. Tiež v povodí Dnestra.

Rozšírenie na Slovensku

Bodva, Topľa, Ondava, La­borec, Torysa, Hornád, Dunaj, Orava, Váh, Vlára, Ulička. Druh sa vyskytuje na 8 územiach európskeho význa­mu, čo budí dojem, akoby bol na Slovensku pomerne rozšírený. Na západnom a strednom Slovensku sa však v súčasnosti nevyskytuje, hoci ho pred 30 - 40 rokmi zis­tili v Dunaji, na sútoku Váhu a Oravy a vo Vláre. Hojnejšie sa vyskytuje na východnom Slovensku v Laborci, Uličke a Ubli. Podľa prieskumov Kuxa v rokoch 1958 - 1964 sa na takmer nedotknutých tokoch východného Slo­venska hrúz fúzatý vyskytoval dosť často, pričom už vtedy bola početnosť tohto hrúza malá. V priemere bol na celkovej početnosti obsádky rýb zastúpený len 1 - 4 %. Na tých istých lokalitách Kirka a kol. v rokoch 1976 - 1977 zistili, že v niektorých tokoch alebo ich úse­koch celkom vymizol a tam, kde sa vyskytuje, jeho po­četnosť silne poklesla. Prieskumy v rokoch 2002 - 2008 (Černý a Švátora) potvrdili jeho nízku početnosť vo všetkých východoslovenských riekach.

Faktory ohrozenia

Druh vyžaduje prítomnosť štrkových lavíc (prahov), preto je priemyselná ťažba štrku kľúčovým decimujúcim faktorom a treba ju na lokalitách s výskytom tohto druhu úplne vylúčiť. Zastaviť je potrebné aj ďalšiu fragmentáciu toku a zmeny lotických úsekov riek na lenitické.

Zaujímavosti

Posledné genetické výskumy nazna­čujú, že systematické zaradenie hrúzov bude potrebné revidovať. Situáciu sťažuje skutočnosť, že hrúz fúzatý sa často kríži s hrúzom Kesslerovým, ktorý je morfolo­gicky ťažko odlíšiteľný od hrúza bieloplutvého.

Počet lokalít

6

Priemerná plocha TML

2 000 m2

Počet mapovateľov

4

Počet vykonaných návštev na TML

16

Priemerný počet druhov v zázname

22


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (24),Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (22),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (20),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (15),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (15),Barbus meridionalis (13),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (13),Rhodeus sericeus (Bloch, 1783) (13),Leuciscus leuciscus (Linnaeus, 1758) (12),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (11)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
100.0%
PAN:
100.0%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
20.0% 80.0%
PAN:
36.4% 45.5% 18.1%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na kokalite na bioregióne (%)

ALP:
20.0% 80.0%
PAN:
36.4% 45.5% 18.1%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
20.0% 80.0%
PAN:
100.0%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 100 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
M01 - zmeny abiotických podmienok 100 %

Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 88,9 %
K02 - biologické procesy 11,1 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 80,0 %
B02 - manažment lesa 20,0 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV