Vytlačiť

mlok dunajský

mlok dunajský

Triturus dobrogicus (Kiritzescu, 1903)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

800 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

zraniteľný (VU = Vulnerable)


Morfológia

Dospelé samice dosahujú dĺžku do 160 mm, samce sú asi o 20 mm menšie. V porov­naní s mlokom hrebenatým (Triturus cristatus) má menšiu a užšiu hlavu, dlhšie telo a kratšie končatiny. Chrbát je hnedočierny až červenohnedý, na bokoch tela s drobnými bielymi bodkami. Na chrbte a bokoch majú tmavé oválne nepravidelné škvrny.  Brucho je oranžovočervené s hnedočiernymi škvrnami, ktoré  môžu splynúť do pásov. Chrbtový hrebeň samcov je v čase párenia vysoký a vpredu dosahuje až pred úroveň očí, nad koreňom chvosta je prerušený. Samiciam chrbtový hrebeň chýba, na jeho mieste býva často hrdzavý až červenkastý stredový prúžok.   


 

 

Ekológia

Reprodukčné lokality sú stojaté, hlbšie vodné nádrže, jazierka, jamy, kanále a pod. Vyhýba sa zarybneným vodám. Žije v lesoch aj odlesnenej krajine, kde počas suchozemského spôsobu života nachádza dostatok úkrytov. Potravu dospelých jedin­cov tvorí väčšinou hmyz, drobné larvy a vajíčka oboj­živelníkov, larvy sa živia väčšinou zooplanktónom. Pária sa asi 3 týždne po začatí jarnej aktivity, spra­vidla v marci až apríli. Samica kladie v priemere 150 - 200 vajíčok. Metamorfóza lariev nastáva približne po 3 mesiacoch larválneho vývoja.

Celkové rozšírenie

Druh sa vyskytuje len v Euró­pe v povodiach riek Dunaj a Dnester. Rozšírený je od dolného Rakúska, juhovýchodnej Moravy cez juhozápadné a južné oblasti Slovenska, Maďarsko, juhozápadnú Ukrajinu, severné Chorvátsko po Ru­munsko, Moldavsko a Bulharsko.

Rozšírenie na Slovensku

Mlok dunajský žije v nížin­ných oblastiach západného, východného a ostrovčekovite v južných oblastiach stredného Slovenska. Pre­važná väčšina lokalít je v nadmorskej výške od 100 do 200 m.

Druh sa vyskytuje na 19 územiach európskeho významu.

Faktory ohrozenia

Na zachovanie druhu v niekto­rých oblastiach je potrebné už v súčasnosti budovať náhradné biotopy vyhĺbením vhodne situovaných hlbších jám (v blízkosti zanikajúcich lokalít) s dostat­kom spodnej vody a bez ichtyofauny.

Počet lokalít

25

Priemerná plocha TML

1 460 993 m2

Počet mapovateľov

9

Počet vykonaných návštev na TML

104

Priemerný počet druhov v zázname

2


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Rana esculenta Linnaeus, 1758 (30),Bombina bombina (Linnaeus,1761) (15),Rana ridibunda Pallas, 1771 (10),Triturus vulgaris (Linnaeus, 1758) (9),Hyla arborea (Linnaeus, 1758) (6),Rana dalmatina Bonaparte, 1840 (5),Egretta alba (Linnaeus, 1758) (4),Natrix natrix (Linnaeus, 1758) (4),Pelobates fuscus (Laurenti, 1768) (4),Rana arvalis Nilsson, 1842 (4)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
16.7% 83.3%
PAN:
8.7% 7.6% 83.7%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Zlá
 
PAN:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
75.0% 25.0%
PAN:
43.5% 50.0% 6.5%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
33.3% 41.7% 25.0%
PAN:
43.5% 50.0% 6.5%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
16.7% 83.3%
PAN:
9.8% 6.5% 83.7%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Zlá
 
PAN:
Zlá
 

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 41,2 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 17,6 %
K02 - biologické procesy 17,6 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 11,8 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 5,9 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 5,9 %

Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 100 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A06 - 20,0 %
A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie 20,0 %
A01 - pestovanie 18,3 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 16,7 %
D01 - dopravné siete 5,0 %
G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity 3,3 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 3,3 %
I01 - druhové invázie 3,3 %
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 3,3 %
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) 3,3 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV