blatniak tmavý
blatniak tmavý
Umbra krameri Walbaum, 1792
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
1 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Krátkoveká ryba, dožíva sa 3, maximálne 4 - 6 rokov. Má pretiahnuté valcovité telo s robustnou hlavou a veľkým zlatistým okom. Cykloidné šupiny pokrývajú vrchnú aj bočnú časť hlavy. Dorastá do veľkosti 9 cm. Nemá bočnú čiaru a šupiny na miestach jej náznaku nie sú perforované. Chvostová plutva je zaokrúhlená, hnedá, s nepravidelnými tmavými škvrnkami. Plutvy sú priesvitné, s hnedým nádychom. Pri pohybe často používa len prsné plutvy.
Ekológia
Tento druh pôvodne obýval močiare, slepé a mŕtve ramená riek a inundačné jazierka s hustým porastom rastlín a bahnitým dnom, často s ranným deficitom kyslíka, pre ktoré sú charakteristické chudobné ichtyocenózy tvorené druhmi tolerujúcimi tento deficit, ako sú karas, lieň, čík, lopatka, červenica a šťuka. V minulosti bola spolu s blatniakom zistená aj čoraz vzácnejšia ovsienka striebristá (Leucaspius delineatus). Až druhotne, po zániku takýchto lokalít, sa adaptoval najmä v odvodňovacích kanáloch a zavodnených malých materiálových jamách, so stojatou alebo len veľmi slabo prietočnou vodou, ktorej hĺbka sa pohybuje okolo 0,5 - 1,5 m.Výrazne uprednostňuje lokality husto zarastené submerznou vegetáciou. Rozmnožuje sa od konca apríla do konca mája pri teplote vody 12 - 13 °C. Neresovým substrátom blatniaka sú korene rastlín, v ktorých si samice budujú hniezda. Absolútny počet ikier jednej samice sa pohybuje od 241 do 2 528 v závislosti od veľkosti a veku. Priemer žltých až oranžových ikier je 1,84 - 2,00 mm. Neresu sa zúčastňuje viac samcov. Samica ikry ochraňuje. Pri teplote vody 18 °C sa na siedmy deň liahnu eleuterembryá. Ich veľkosť je asi 6 mm. Po rozplávaní začne plôdik prijímať samostatne drobnú potravu, neskôr adekvátne väčšiu. Rast blatniaka je pomerne rýchly, v prvom roku dorastá do 4 - 5 cm, samice sú väčšie. Zimné obdobie prežíva ukrytý v bahnitom dne. Blatniak je bentopelagický druh, živí sa vodnými bezstavovacami. Mladé jedince žerú najmä zooplanktón, jedince nad 3 cm hlavne larvy komárov, pakomárov, chrobákov, vážok a pod. V malej miere sú v potrave zastúpené aj rastliny a hmyz spadnutý na vodnú hladinu.
Celkové rozšírenie
Žije v Európe v povodí dolného a stredného toku Dunaja a Dnestra. Severnú hranicu areálu dosahuje na Slovensku, západnú v Rakúsku v blízkosti Viedne. Ostatný areál zahŕňa Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko, Srbsko, Chorvátsko a Ukrajinu.
Rozšírenie na Slovensku
Žitný ostrov - Podunajská rovina. Medzibodrožie - Východoslovenská rovina, Borská nížina. Druh sa vyskytuje na 7 územiach európskeho významu.
Faktory ohrozenia
Patrí medzi druhy, ktorých biotopy boli v minulosti výrazne likvidované. Veľké škody napáchali rôzne meliorácie a odvodňovanie, keď sa likvidovali mokrade a drobné kanály, typické biotopy tohto druhu. Zmenou hydrologického režimu vodných tokov, reguláciou riek a obmedzením záplav zanikla možnosť vzniku aluviálnych biotopov vhodných pre blatniaka. Hydrológia melioračných kanálov sa čiastočne podobá hydrológii záplav, pravdepodobne preto tvoria v súčasnosti takéto kanály posledné útočiská druhu. Záplavy umožňovali populáciám blatniaka vzájomne komunikovať, čo bolo dôležité nielen z hľadiska diverzity, ale aj z hľadiska osídlenia nových lokalít po sukcesii starých. V neposlednej miere sa na rapídnom znížení početnosti podieľala aj chemizácia v poľnohospodárstve. V súčasnosti je ohrozený najmä nepôvodnými expanzívnymi druhmi, najmä býčkovcom amurským (Percottus glenii) a slnečnicou pestrou (Lepomis gibbosus), ktoré ich vytláčajú a obsadzujú ich biotop. Potenciálne nebezpečenstvo však predstavujú aj severoamerické sumčeky (sumček hnedý a čierny - Ameiurus nebulosus a A. melas).
Zaujímavosti
Správa sa ako malá šťuka, s ktorou je príbuzný. V rámci projektu GEF bol tento druh v roku 1997 reintrodukovaný v katastri obce Vysoká pri Morave.
Počet lokalít
12
Priemerná plocha TML
12 624 m2
Počet mapovateľov
6
Počet vykonaných návštev na TML
52
Priemerný počet druhov v zázname
5
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Misgurnus fossilis (Linnaeus, 1758) (28),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (25),Esox lucius Linnaeus, 1758 (23),Carassius gibelio (Linnaeus, 1758) (17),Rhodeus sericeus amarus (Bloch, 1783) (15),Tinca tinca (Linnaeus, 1758) (14),Scardinius erythrophthalmus (Linnaeus, 1758) (11),Lepomis gibbosus (Linnaeus, 1758) (9),Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 (9),Carassius carassius (Linnaeus, 1758) (8)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
A03 - kosenie | 20,0 % |
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 15,0 % |
A01 - pestovanie | 10,0 % |
H01 - znečistenie povrchových vôd | 10,0 % |
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 5,0 % |
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií | 5,0 % |
A08 - hnojenie | 5,0 % |
A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie | 5,0 % |
E03 - vypúšťanie znečiťujúcich látok | 5,0 % |
H02 - znečistenie podzemných vôd (bodové a rozptýlené zdroje) | 5,0 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
Kategória vplyvu | Vplyv |
---|---|
M01 - zmeny abiotických podmienok | 13,3 % |
H01 - znečistenie povrchových vôd | 10,8 % |
I01 - druhové invázie | 8,9 % |
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 7,0 % |
D01 - dopravné siete | 4,4 % |
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 4,4 % |
K02 - biologické procesy | 4,4 % |
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 3,8 % |
A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie | 3,8 % |
F01 - morský a sladkovodný chov rýb | 3,8 % |