Vytlačiť

blatniak tmavý

blatniak tmavý

Umbra krameri Walbaum, 1792

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

1 000 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Krátkoveká ryba, dožíva sa 3, maxi­málne 4 - 6 rokov. Má pretiahnuté valcovité telo s robustnou hlavou a veľkým zlatistým okom. Cykloidné šupiny pokrývajú vrchnú aj bočnú časť hlavy. Dorastá do veľkosti 9 cm. Nemá bočnú čiaru a šupiny na miestach jej náznaku nie sú perforované. Chvos­tová plutva je zaokrúhlená, hnedá, s nepravidelnými tmavými škvrnkami. Plutvy sú priesvitné, s hnedým nádychom. Pri pohybe často používa len prsné plutvy.

Ekológia

Tento druh pôvodne obýval močiare, slepé a mŕtve ramená riek a inundačné jazierka s hus­tým porastom rastlín a bahnitým dnom, často s ran­ným deficitom kyslíka, pre ktoré sú charakteristické chudobné ichtyocenózy tvorené druhmi tolerujúcimi tento deficit, ako sú karas, lieň, čík, lopatka, červenica a šťuka. V minulosti bola spolu s blatniakom zistená aj čoraz vzácnejšia ovsienka striebristá (Leucaspius delineatus). Až druhotne, po zániku takýchto lokalít, sa adaptoval najmä v odvodňovacích kanáloch a za­vodnených malých materiálových jamách, so stojatou alebo len veľmi slabo prietočnou vodou, ktorej hĺbka sa pohybuje okolo 0,5 - 1,5 m.Výrazne uprednostňu­je lokality husto zarastené submerznou vegetáciou. Rozmnožuje sa od konca apríla do konca mája pri teplote vody 12 - 13 °C. Neresovým substrátom blatniaka sú korene rastlín, v ktorých si samice budujú hniezda. Absolútny počet ikier jednej samice sa pohybuje od 241 do 2 528 v závislosti od veľkosti a veku. Priemer žltých až oranžových ikier je 1,84 - 2,00 mm. Neresu sa zúčastňuje viac samcov. Samica ikry ochra­ňuje. Pri teplote vody 18 °C sa na siedmy deň liahnu eleuterembryá. Ich veľkosť je asi 6 mm. Po rozplávaní začne plôdik prijímať samostatne drobnú potravu, neskôr adekvátne väčšiu. Rast blatniaka je pomerne rýchly, v prvom roku dorastá do 4 - 5 cm, samice sú väčšie. Zimné obdobie prežíva ukrytý v bahnitom dne. Blatniak je bentopelagický druh, živí sa vodnými bezstavovacami. Mladé jedince žerú najmä zooplanktón, jedince nad 3 cm hlavne larvy komárov, pakomárov, chrobákov, vážok a pod. V malej miere sú v potra­ve zastúpené aj rastliny a hmyz spadnutý na vodnú hladinu.

 

Celkové rozšírenie

Žije v Európe v povodí dolného a stredného toku Dunaja a Dnestra. Severnú hranicu areálu dosahuje na Slovensku, západnú v Rakúsku v blízkosti Viedne. Ostatný areál zahŕňa Maďarsko, Rumunsko, Slovinsko, Srbsko, Chorvátsko a Ukrajinu.

Rozšírenie na Slovensku

Žitný ostrov - Podunajská rovina. Medzibodrožie - Východoslovenská rovina, Borská nížina. Druh sa vyskytuje na 7 územiach eu­rópskeho významu.

Faktory ohrozenia

Patrí medzi druhy, ktorých biotopy boli v minulosti výrazne likvidované. Veľké škody napáchali rôzne meliorácie a odvodňovanie, keď sa likvidovali mokrade a drobné kanály, typické biotopy tohto druhu. Zmenou hydrologického režimu vodných tokov, reguláciou riek a obmedzením záplav zanikla možnosť vzniku aluviálnych biotopov vhod­ných pre blatniaka. Hydrológia melioračných kanálov sa čiastočne podobá hydrológii záplav, pravdepodob­ne preto tvoria v súčasnosti takéto kanály posledné útočiská druhu. Záplavy umožňovali populáciám blatniaka vzájomne komunikovať, čo bolo dôležité nielen z hľadiska diverzity, ale aj z hľadiska osídlenia nových lokalít po sukcesii starých. V neposlednej miere sa na rapídnom znížení početnosti podieľala aj chemizácia v poľnohospodárstve. V súčasnosti je ohrozený najmä nepôvodnými expanzívnymi druhmi, najmä býčkovcom amurským (Percottus glenii) a slneč­nicou pestrou (Lepomis gibbosus), ktoré ich vytláčajú a obsadzujú ich biotop. Potenciálne nebezpečenstvo však predstavujú aj severoamerické sumčeky (sumček hnedý a čierny - Ameiurus nebulosus a A. melas).

Zaujímavosti

Správa sa ako malá šťuka, s ktorou je prí­buzný. V rámci projektu GEF bol tento druh v roku 1997 reintrodukovaný v katastri obce Vysoká pri Morave.

Počet lokalít

12

Priemerná plocha TML

12 624 m2

Počet mapovateľov

6

Počet vykonaných návštev na TML

52

Priemerný počet druhov v zázname

5


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Misgurnus fossilis (Linnaeus, 1758) (28),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (25),Esox lucius Linnaeus, 1758 (23),Carassius gibelio (Linnaeus, 1758) (17),Rhodeus sericeus amarus (Bloch, 1783) (15),Tinca tinca (Linnaeus, 1758) (14),Scardinius erythrophthalmus (Linnaeus, 1758) (11),Lepomis gibbosus (Linnaeus, 1758) (9),Perca fluviatilis Linnaeus, 1758 (9),Carassius carassius (Linnaeus, 1758) (8)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A03 - kosenie 20,0 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 15,0 %
A01 - pestovanie 10,0 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 10,0 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 5,0 %
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií 5,0 %
A08 - hnojenie 5,0 %
A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie 5,0 %
E03 - vypúšťanie znečiťujúcich látok 5,0 %
H02 - znečistenie podzemných vôd (bodové a rozptýlené zdroje) 5,0 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
M01 - zmeny abiotických podmienok 13,3 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 10,8 %
I01 - druhové invázie 8,9 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 7,0 %
D01 - dopravné siete 4,4 %
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 4,4 %
K02 - biologické procesy 4,4 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 3,8 %
A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie 3,8 %
F01 - morský a sladkovodný chov rýb 3,8 %

Stav ochrany druhu