Vytlačiť

Hlavátka podunajská

Hlavátka podunajská

Hucho hucho (Linnaeus, 1758)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

830 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

zraniteľný (VU = Vulnerable)


Morfológia

Do rodu hlavátka patria najväčšie loso­sovité ryby. V podmienkach našich riek môže dorásť do dĺžky 1,5 m a hmotnosti do 50 kg. Dožíva sa viac ako 15 rokov. Telo je torpédovitého tvaru, na priereze takmer kruhové. Hlava je trojuholníkovitá s veľkými očami a koncovými ústami. Plutvy okrem chvostovej sú relatívne malé. Medzi chvostovou a chrbtovou plutvou je tuková plutvička. Sfarbenie je sivozelené, tmavohnedé až červenohnedé, s tmavými okrúhly­mi škrvnami, brucho je belavé a plutvy žltkasté až červenkasté. Nedospelé jedince sú svetlejšie s 7 - 12 priečnymi tmavými pruhmi na bokoch.

 

Ekológia

Obýva podhorskú zónu riek s chlad­nou a prekysličenou vodou a štrkovitým alebo piesčitým dnom. Preferuje členitý prirodzený tok. Osídľuje aj údolné nádrže s chladnou vodou. Hlavátka je dravec, v mladosti požiera rôzne vodné bezstavovce, v dospelosti predovšetkým ryby, ale korisťou môžu byť aj žaby, drobné cicavce a vtáky. Teritoriálny potamodromný druh podniká krátke potravné a neresové migrácie hore prúdom, do­káže prekonať prekážky až do výšky 150 cm. Je to reofilný, ikry ukrývajúci, litofilný druh, pohlavne dospieva v troch až štyroch rokoch. Pred neresom, ktorý prebieha v pároch v apríli až máji, vyhľadáva čisté štrkovité dno. Relatívna plodnosť je približne 1 200 ikier na l kg hmotnosti samice. Po príchode na neresisko bojujú samce o samicu, slabšieho samca víťaz odoženie. Pár spoločne 2 - 4 dni bu­duje hniezdo, pričom sú ryby schopné premiestňo­vať aj kamene vo veľkosti ľudskej hlavy. Typickým stanovišťom hlavátky je podhorská zóna riek, kde teplota vody v lete v priemere nepresahuje 15 °C a obsah kyslíka neklesá pod 8 mg/l. Mlaď sa zdržia­va pri brehu, staršie hlavátky ďalej od brehu, v šir­ších a hlbších úsekoch riek. Vyskytuje sa aj v jaze­rách a údolných nádržiach, kde sa občas vysadzuje jej násada. Tu sa zdržiava prevažne pri brehu alebo v ústiach prítokov.

Celkové rozšírenie

Palearktický druh, v Európe pôvodný v povodí Dunaja. Bol introdukovaný do rôz­nych iných riek Európy.

Rozšírenie na Slovensku

Pôvodne sa vyskytovala v systéme Dunaja, u nás v Morave, Váhu, Kysuci, Revúcej, Hrone, Orave, Turci i v samotnom Dunaji. Introdukovali ju do Popradu, Dunajca, Hornádu a Nitry. Vyskytuje na 8 územiach európskeho výz­namu.

Faktory ohrozenia

Jej výskyt v našich tokoch jednoznačne závisí od intenzity vysadzovania násad z umelého chovu. Najvyššie prežívanie majú minimálne dvojročné násady. Najmä v minulosti sa často stávala cieľom pytliakov. Malú hlavátku si niekedy športoví rybári mýlia so pstruhom. Re­zervácia s výskytom hlavátky na Turci v súčasnosti prežíva zlé obdobie, početnosť tohto druhu je veľmi nízka.

 

Zaujímavosti

Športovými rybármi veľmi cenený druh ryby, chová sa umelo. Priekopníkom jeho chovu bol slovenský chovateľ Samuel Ivaška.

Počet lokalít

14

Priemerná plocha TML

1 929 m2

Počet mapovateľov

8

Počet vykonaných návštev na TML

35

Priemerný počet druhov v zázname

12


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Phoxinus phoxinus (Linnaeus, 1758) (42),Cottus gobio Linnaeus, 1758 (35),Salmo trutta morpha fario Linnaeus, 1758 (30),Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (27),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (26),Thymallus thymallus (Linnaeus, 1758) (25),Barbatula barbatula (Linnaeus, 1758) (23),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (23),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (20),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (16)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
5.7% 20.0% 74.3%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
22.9% 65.7% 11.4%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na kokalite na bioregióne (%)

ALP:
25.7% 62.9% 11.4%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
5.7% 31.4% 62.9%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Zlá
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 40,0 %
J03 - iné zmeny ekosystému 20,0 %
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) 20,0 %
F01 - morský a sladkovodný chov rýb 10,0 %
F02 - 10,0 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 24,0 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 21,2 %
J03 - iné zmeny ekosystému 13,5 %
F02 - 9,6 %
E01 - urganizované územia a ľudské sídla 7,7 %
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) 7,7 %
M02 - zmeny biotických podmienok 3,8 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 1,9 %
C03 - využívanie otnoviteľných zdrojov energie 1,9 %
D03 - lodné cesty, prístavy, prístavné stavby 1,9 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV