Vnútrozemské slaniská a slané lúky

Pasienok v Dive bol od čias svojho "objavenia" v roku 2009 kontinuálne pasený hovädzím dobytkom. V čase prvej návštevy bolo na lokalite iba niekoľko slaných ôk s asociáciou Puccinellietum limosae s plochou niekoľko metrov štvorcových. Po roku 2020 tu táto asociácia pokrývala súvislú plochu ca 100 x 40 metrov. Napriek tomu, že vegetácia tohto slaniska je značne ochudobnená a s výskytom len niekoľkých halofytov, sa tu v roku 2017 podarilo overiť výskyt baričky prímorskej (Triglochin maritima), ktorá bola na Podunajskej nížine naposledy potvrdená začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Zároveň veľká časť pasienku sa postupne stala trvale zaplavenou (vodnú plochu osídlili aj husy divé), na kolísajúcej brehovej čiare sa vyformovali ruderalizované rastlinné spoločenstvá zamokrených depresií. Hladina vodnej plochy bola umelo znížená na jar 2023, napriek tomu ostala veľká časť stále zaplavená. Veľmi pozitívny vývoj lokality prerušil (ukončil?) rok 2023. Lokalita je opustená, aj vďaka bohatým zrážkam je vegetácia veľmi hustá a vysoká. Na zmenu zareagoval najmä druh Taraxacum bessarabicum, ktorý tu mal najpočetnejšiu známu populácia na Podunajsku (stovky až tisíce jedincov), v zapojenej vegetácii bolo nájdených 7 jedincov baričky prímorskej, astrička panónska len sporadicky. V prípade, že sa nepodarí zvrátiť súčasný stav, slaniská vegetácia vo veľmi krátkom čase na lokalite zmizne, v najlepšom prípade tu ostane prežívať niekoľko miest s Puccinellia distans a prípadne niektorých ďalších vzácnejších druhov v neperspektívnych populáciách.