slezinník nepravý

Morfológia

Trváca, 5 – 20 cm vysoká bylina. Listy spravidla prezimujúce, 1-krát perovito zložené s viac či menej okrúhlymi vrúbkovanými až perovito zárezovými lístkami. Svojimi znakmi stojí medzi druhmi A. trichomanes a A. viride, ktoré sú u nás pomerne hojne rozšírené. Líši sa však sfarbením listovej stopky a kostrnky, ktorá je pri dospelých jedincoch do 1/2 až 4/5 dĺžky tmavohnedá, vo zvyšnej časti zelená (A. trichomanes má celú listovú stopku a kostrnku hnedú; A. viride má listovú stopku hnedú len na báze, zriedka až po čepeľ a kostrnku má po celej dĺžke zelenú). Na spodnej strane lístkov sa tvoria podlhovasté kôpky výtrusníc zakryté zásterkami. Vo výtrusniciach v júli až septembri dozrievajú výtrusy.

Ekológia

Tienisté skalné štrbiny, lesné sutinové pôdy alebo staré banské haldy v pahorkatinnom až podhorskom stupni. Rastie na rôznych podkladoch z ultrabázických hornín, najmä na serpentinitoch (hadcoch), zriedkavejšie aj na iných horninách s väčším obsahom horčíka, ako sú napr. dunit, fylit, svorové ruly, melafýr.

Celkové rozšírenie

Európa a Kanada.

Rozšírenie na Slovensku

Druh bol dlho známy len z jedinej lokality PR Dunitová skalka pri Sedliciach v Šarišskej vrchovine. V rokoch 1994 a 1998 boli však publikované ďalšie 2 lokality zo Slovenského Rudohoria (Prakovce, Mokrá Lúka pri Revúcej). V roku 1930 boli 2 exempláre nájdené aj pri osade Ondrej pri Primovciach, odvtedy však nebol ich výskyt na lokalite pozorovaný. (Pri údaji o výskyte druhu pri obci Breznička, publikovanom v roku 2005, išlo o zámenu s mladými jedincami Asplenium trichomanes.) Početnosť druhu na jednotlivých lokalitách je niekoľko desiatok jedincov. Veľkosť populácií druhu, ako aj ich počet na Slovensku sú viac-menej stabilizované. Druh sa vyskytuje na 2 ÚEV, na ktorých sa nachádza 20 % jeho lokalít na Slovensku.

Faktory ohrozenia

Priama degradácia stanovíšť (ťažbou horniny alebo dreva).

Galéria

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR