Vytlačiť

Chrapkáč poľný

Chrapkáč poľný

Crex crex (Linnaeus, 1758)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

4 000 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

zraniteľný (VU = Vulnerable)


Morfológia

 Vták strednej veľkosti, približne polo­vičnej ako jarabica, dosahujúci hmotnosť 137 - 210 g. Sfarbenie tela je šedohnedé. Časť hlavy nad očami a hruď je sivomodrá, vrchná strana tela je hnedá s tmavými hustými škvrnami. Krídla sú ryšavohnedej farby. Brušná časť je hnedá, so sivými a bielymi prieč­nymi škvrnami.

Ekológia

Zo zimovísk prilieta od apríla, obvykle v máji až do júna. Charakteristickými biotopmi sú lúčne plochy v otvorenej krajine. V nížinách sú to najmä podmáčané lúky, vo vyšších polohách aj suchšie lúky a pasienky. Vyskytuje sa aj v oblasti ruderálnych plôch, okrajov močiarov a kanálov, dokonca aj rúbanísk, je však otázne, či tu aj sku­točne zahniezdil. Ozýva sa aj z polí, tie však jeho hniezdnym požiadavkám nevyhovujú. Druh býva najčastejšie zaregistrovaný na základe hlasu, lebo pri vyrušení neodlieta, ale uniká nepozorovane vo vegetácii. Hniezdo je umiestnené na zemi, väčšinou v bylinnej vegetácii. V znáške býva najčastejšie 8 -11 vajec žltkasto zelenkastohnedej farby s tmavšími hnedastohrdzavými škvrnami. Zahrievanie znášky trvá zvyčajne 16 - 19 dní. Krátko po vyliahnutí mláďatá opúšťajú hniezdo. Kŕmi ich samica, ale už ako 3- až 4-dňové si zbierajú potravu samy. Potravu tvoria drobné 5 - 10 milimetrové živočíchy, najmä dvojkrídlovce, chrobáky, mäkkýše, pavúky a pod. Neskôr menšiu časť potravy tvorí aj rastlinná zložka - zelené časti rastlín a semená. Schopnými letu sa stávajú mláďatá vo veku 5 týždňov. Do októbra od­lietajú, zimujú zvyčajne v rovníkovej a južnej Afrike.

Celkové rozšírenie

Druh má palearktické rozšírenie. V Európe hniezdi vo väčšine krajín po južnú Škandi­náviu, vzácne pri Stredozemnom mori a na Pyrenej­skom polostrove. Od polovice 20. storočia populácia klesala na kritickú hodnotu koncom minulého sto­ročia. V súčasnosti sa zdá byť jeho populácia viac či menej stabilizovaná.

Rozšírenie na Slovensku

Hniezdi prevažne v stred­nej a vo východnej časti nášho územia, v západnej časti len roztrúsene. Hniezdenie bolo zistené na vhod­ných lokalitách od nížin po nadmorskú výšku cca 1 000 m. Keďže dohľadanie hniezd je značne proble­matické, hniezdne rozšírenie je len predpokladané na základe charakteristicky sa ozývajúcich samcov, no táto skutočnosť môže skresľovať skutočnú situáciu.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 22 chránených vtáčích úze­miach.

 

Faktory ohrozenia

Druh je ohrozený najmä úbyt­kom lúk, ich vysúšaním a intenzívnym obrábaním. Pri mechanizovanom kosení lúk bývajú vtáky priamo kosačkou usmrtené. Úbytok potravnej bázy spôso­buje používanie chemikálií v poľnohospodárstve. Pre druh je dôležité zachovanie extenzívneho hos­podárenia v krajine so zachovaním medzí a celkovej biodiverzity.

Počet lokalít

57

Priemerná plocha TML

13 427 116 m2

Počet mapovateľov

28

Počet vykonaných návštev na TML

171

Priemerný počet druhov v zázname

3


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Coturnix coturnix (Linnaeus, 1758) (42),Strix aluco Linnaeus, 1758 (34),Luscinia megarhynchos Brehm, 1831 (25),Lanius collurio Linnaeus, 1758 (23),Emberiza citrinella Linnaeus, 1758 (21),Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (17),Locustella naevia (Boddaert, 1783) (14),Acrocephalus schoenobaenus (Linnaeus, 1758) (12),Asio otus (Linnaeus, 1758) (12),Falco tinnunculus Linnaeus, 1758 (10)


Galéria


Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A03 - kosenie 86,2 %
K02 - biologické procesy 10,3 %
A04 - pasenie 3,4 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A03 - kosenie 34,4 %
A04 - pasenie 24,8 %
A01 - pestovanie 14,0 %
E01 - urganizované územia a ľudské sídla 9,6 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 3,8 %
A06 - 3,8 %
F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) 3,8 %
D01 - dopravné siete 1,9 %
G02 - športové a rekreačné štruktúry 1,9 %
K02 - biologické procesy 1,9 %

Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A03 - kosenie 54,5 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 27,3 %
A01 - pestovanie 9,1 %
L08 - záplavy (prírodné procesy) 9,1 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
A03 - kosenie 41,7 %
A06 - 12,5 %
C01 - baníctvo a lomy 12,5 %
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 12,5 %
A01 - pestovanie 8,3 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 8,3 %
L08 - záplavy (prírodné procesy) 4,2 %