Vytlačiť

penica jarabá

penica jarabá

Sylvia nisoria (Bechstein, 1795)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

1 000 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

vzácny (Rare)


Morfológia

Druh dosahuje veľkosť vrabca a je to náš najväčší druh penice s hmotnosťou asi 18 - 32 g. Samec je zhora šedý, s hnedastým nádychom a so šupinovitým škvrnením. Spodná časť tela je biela, s priečnym šupinovitým sivým škvrnením, pripomí­najúcim vlnkovanie hrude krahulca. Samec má žlté oči. Samica je svetlejšia, s menej výrazným škvrnením a má hnedé oči.

Ekológia

Druh prilieta zo zimovísk od apríla, ťah kulminuje začiatkom mája. Samec spieva z vrchol­kov krov a stromov, pričom ich aj nadletuje. Spev je podobný druhu penici slávikovitej, ale prerušuje ho charakteristickým drnčivým „tŕŕŕŕŕŕŕ". Hniezda stavia na kroch alebo nízkych stromoch, samica do nich ob­vykle kladie 3 - 6 vajec. Mláďatá sa liahnu po dvoch týždňoch, rodičia ich kŕmia 11 - 16 dní. Potravu peni­ce jarabej tvorí predovšetkým hmyz - larvy a dospelé jedince napr. motýľov, chrobákov, dvoj-, rovno- a blanokrídlovcov. Vtáky hniezdia len raz, odlietajú ob­vykle v priebehu augusta východnou cestou. Zimoviská sa nachádzajú v južnej Arábii, severovýchodnej Afrike až k rovníku.

Celkové rozšírenie

Druh má európsko-turkestanské rozšírenie s ťažiskom v strednej a východnej časti. V prevažnej časti západnej Európy nehniezdi.

Rozšírenie na Slovensku

Na našom území sú hniezdne nároky druhu podobné ako pri strakošovi červenochrbtom, a to hlavne v oblastiach s krovina­mi, často pichľavými (trnky, hloh, šípové ruže a pod.). Tento druh rád hniezdi na teplých, južne exponova­ných stráňach, na okrajoch riedkych listnatých lesov do nadmorskej výšky 920 m. Hniezdenie bolo zistené takmer na troch štvrtinách územia Slovenska. Sloven­sko patrí medzi 10 krajín Európy s najvyššími populač­nými stavmi.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 27 chránených vtáčích územiach.

Faktory ohrozenia

Druh nie je na našom území ohrozený. Je však potrebné zachovať extenzívne obhospodarovanie so zachovaním lúk a pasienkov s krovinami.

Zaujímavosti

Samec po príchode stavia aj tzv. cvič­né hniezda tvorené len riedkym kruhom hniezdneho materiálu. Často hniezdi spolu so strakošom červenochrbtým, s ktorým má určitú sociálnu väzbu, jej funkcie nie sú úplne vyjasnené. Samce bývajú aj polyteritoriálne so značne vzdialenými teritóriami.