Vytlačiť

Včelár lesný (včelár obyčajný)

Včelár lesný (včelár obyčajný)

Pernis apivorus (Linnaeus, 1758)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

2 300 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

vzácny (Rare)


Morfológia

Stredne veľký dravec veľkosti ako my­šiak hôrny, dospelé samce vážia 680 - 793 g, samice 580 - 950 g. Má malú, jemne formovanú šedú hlavu, počas letu viac vysunutú dopredu ako myšiak. Chrb­tová strana je hnedosivá. Sfarbenie spodnej strany je variabilné - od bielej s prechodmi až po jednofarebne hnedú. Chvost má pri konci výrazný čiernohnedý pás. Samice sú obyčajne matnejšie sfarbené ako samce, bez šedej hlavy, ale môžu byť aj rovnaké. Zobák je čierny, pomerne štíhly, pretiahnutý, spodná časť je dole šedá.

Ekológia

Na hniezdiská prilieta do konca apríla. Na našom území obýva všetky typy lesov od luž­ných až po zmiešané a ihličnaté. Obľubuje teplejšie oblasti, čo súvisí s výskytom jeho potravy - najmä osami a iným blanokrídlym hmyzom. Hniezdi jed­notlivo, hniezdo býva vždy na strome. Počas tokania samec typicky tlieska krídlami nad chrbtom. Samica znáša 1 - 2, ojedinele 3 vajcia. Ich zafarbenie je pestré. Základná farba je bledo- alebo okrovožltá, vzácnejšie zelenkastá, na ktorej sú husto okrovohnedé, tmavo­hnedé, červenohnedé alebo tmavé fialovohnedé škvr­ny. Doba sedenia na znáške je 28 - 38 dní. Aj počas výchovy mláďat je hniezdo stále vystielané čerstvými vetvičkami. Hlavnou potravou sú larvy a kukly bla­nokrídleho hmyzu, najmä ôs, živí sa aj inými druhmi hmyzu a v malej miere stavovcami. 2- až 3-týždňové mláďatá dokážu vyberať larvy z plástov samy. Prázdne osie plásty ostávajú v hniezdach. Vo veku 40 dní sú mláďatá schopné lietať, ale ostávajú spolu s rodičmi ďalšie 2 - 3 týždne. Prípady agresie medzi mláďatami nie sú pri tomto druhu známe. Celá naša populácia je sťahovavá, odlieta koncom augusta do začiatku sep­tembra a zimuje v Afrike južne od Sahary.

Celkové rozšírenie

Druh má západopalearktické rozšírenie od Pyrenejského polostrova a Anglicka po západnú Sibír a horné povodie rieky Ob.

Rozšírenie na Slovensku

Hniezdenie bolo zistené asi na troch štvrtinách územia od nížin do nadmorskej výšky cca 1 000 m.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích úze­mí druh hniezdi na 23 chránených vtáčích územiach.

Faktory ohrozenia

Hniezdenie ovplyvňuje in­tenzívne lesné obhospodarovanie, vyrušovanie na hniezdach a nelegálny odstrel.