Vytlačiť

Bučiačik močiarny

Bučiačik močiarny

Ixobrychus minutus (Linnaeus, 1766)

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

3 000 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

zraniteľný (VU = Vulnerable)


Morfológia

Bučiačik močiarny je naším najmen­ším volavkovitým druhom asi veľkosti hrdličky, dosahujúci hmotnosť 70 - 140 g. Samce majú vrch hlavy, chrbát a letky čierne, zvyšná časť tela je žltkastá. Samice sú žltkastohnedavé s pozdĺžny­mi pásmi na spodnej časti tela. Krídelné krovky sú bledožlté a letky tmavé až čierne. Má zelené nohy a dlhší žltý zobák.

Ekológia

Od apríla obsadzuje hniezdne lokality, ktoré predstavujú hlavne stojaté a pomaly tečúce vody s pomerne hustými porastami trsti a pálky. Hniezdenie prebieha od mája do júla. Samec vyberá miesto na hniezdenie v hustej vegetácii pri hladine vody. Ozýva sa ďaleko počuteľným pomerne hlbokým hlasom. Znášku tvorí obvykle 3 - 6 čistobielych va­jec. Zahrievanie rodičovským párom trvá 13 - 20 dní. Po vyliahnutí obaja rodičia nosia mláďatám potravu a vyvrhujú ju na dno hniezda, neskôr si ju mláďatá berú priamo zo zobáka. Potrava je živočíšna, tvorená najmä vodným hmyzom, chrobákmi, v menšej mie­re malými nižšími stavovcami - rybkami a žabami (1 - 5 cm), žubrienkami. Odlieta krátko po vyhniezdení koncom leta od júla až do septembra do Afriky, južne od Sahary. Počas migrácie využíva hlavne južnú a ju­hovýchodnú trasu.

Celkové rozšírenie

Hniezdi v Eurázii, v etiópskej a austrálskej oblasti.

Rozšírenie na Slovensku

Druh obýva predovšet­kým južné nížinné močaristé územia a hniezdenie bolo zistené asi na štvrtine plochy Slovenska. Najvyš­šie hniezdenie bolo zistené na štrkovisku pri Párnici v nadmorskej výške 455 m. Na hniezdenie využíva aj menšie vodné plochy, ak poskytujú dostatok makrofytnej vegetácie a pokoj potrebný na vyhniezdenie.

Podľa národného zoznamu chránených vtáčích úze­mí druh hniezdi na 17 chránených vtáčích územiach.

Faktory ohrozenia

Je ohrozovaný hlavne likvidá­ciou mokradí a porastov v nich, odvodňovaním.

Počet lokalít

55

Priemerná plocha TML

2 039 996 m2

Počet mapovateľov

31

Počet vykonaných návštev na TML

175

Priemerný počet druhov v zázname

15


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Rallus aquaticus Linnaeus, 1758 (90),Anas platyrhynchos Linnaeus, 1758 (89),Ardea cinerea Linnaeus, 1758 (79),Locustella luscinioides (Savi, 1824) (78),Cygnus olor (Gmelin, 1789) (70),Luscinia megarhynchos Brehm, 1831 (65),Acrocephalus arundinaceus (Linnaeus, 1758) (64),Fulica atra Linnaeus, 1758 (64),Gallinula chloropus (Linnaeus, 1758) (63),Sturnus vulgaris Linnaeus, 1758 (62)


Galéria