močiarnica lúčna (tichá)

Morfológia

Močiarnica lúčna je prevažne hnedej a žltkastej farby s hustými malými čiernymi, sivými a bielymi škvrnami, nápadne dlhým tenkým zobá­kom tlmene žltej farby s tmavším koncom a nohami podobnej žltej farby. Nad okom, pred ním a pod ním prebiehajú tmavšie hnedé pásy. Na rozdiel od častej­šie sa vyskytujúcej močiarnice mekotavej má na okraji chvosta biele perá. Pri vyplašení vylieta priamejšie ako močiarnica mekotavá, letí obvykle nízko nad povr­chom a často opäť prisadá. Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 140 - 260 g.

Ekológia

Hniezdi predovšetkým na vlhkých lúkach a rašeliniskách, niekedy aj suchších miestach s hustou vegetáciou. Na spoločných tokaniskách sa zhromaž­ďujú samce zo širšieho okolia. Hniezdo tvorí priehlbin­ka na zemi vystlaná trávou a inou vegetáciou, do kto­rého samica znáša obvykle 4 škvrnité vajcia a znášku zahrieva 22 - 24 dní. Močiarnica lúčna sa živí hlavne červami, menšími mäkkýšmi a hmyzom, ktoré hľadá na zemi, predovšetkým v blate. Zimuje v Afrike južne od Sahary, v Etiópii až do nadmorskej výšky 2 500 m.

Celkové rozšírenie

Druh je rozšírený v palearktickej oblasti, hniezdi v lesotundre a tajge. V miernom pásme v strednej Európe už dlhodobejšie dochádza k postupnému poklesu až vymiznutiu hniezdnych populácií.

Rozšírenie na Slovensku

Druh naším územím len pomerne vzácne migruje. Miesta výskytu predsta­vujú najmä plytké okraje rybníkov a vodných nádrží s bahnom, podmáčané lúky, rašeliniská, najmä v níži­nách. Druh býva pozorovaný najmä koncom marca, v apríli, máji, jesenné pozorovania - obvykle od augus­ta do októbra - bývajú vzácnejšie. Vyskytuje sa zvyčaj­ne jednotlivo, niekedy v malých skupinách. Druh sa v národnom zozname chránených vtáčích území neuvádza, pretože na našom území nehniezdi.

Faktory ohrozenia

Na druh nepriaznivo pôsobí úbytok močiarnych biotopov. Medzi negatívne vplyvy patrí aj znečisťovanie vôd a vyrušovanie ľuďmi.