sokol sťahovavý
sokol sťahovavý
Falco peregrinus Tunstall, 1771
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
10 000 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
ohrozený (EN = Endangered)
Morfológia
Vták veľkosti vrany. Samec má vrch tela tmavosivý. Spodná časť tela je biela s tmavými priečnymi škvrnami. Líca sú biele, pod okom je nápadný tmavý „fúz". Chvost je šedý s priečnymi škvrnami. Hmotnosť sa pohybuje od 520 do 636 g. Samica je podobná samcovi, spodná časť tela je belavá, viac hnedastá a má nápadnejšie škvrny v hornej časti pŕs. Jej hmotnosť sa pohybuje od 920 do 1 092 g. Mladé jedince majú pozdĺžne škvrny na spodku tela.
Ekológia
Na našom území druh obýva pohoria až do nadmorskej výšky 1 500 m, typický hniezdny biotop predstavuje lesné a horské prostredie so skalnými svahmi s dostatkom dutín a lavíc vhodných na umiestnenie hniezda. Mimo nášho územia žije aj vo veľkomestách, kde hniezdi na budovách. Druh je známy vernosťou k miestu hniezdenia, páry používajú to isté hniezdo viac rokov. Samy si hniezdo nestavajú, ale využívajú hniezda iných vtákov alebo hniezdia na skalných laviciach na holom podklade. Samica znáša vajcia prevažne v druhej polovici marca, výnimočne aj v apríli, v znáške sú obyčajne 3 - 4 vajcia, základná farba je červenohnedá, s hrdzavými až tmavohnedými škvrnami. Na vajciach sedia obaja rodičia (samica viac) 29 - 32 dní. Mláďatá zotrvávajú v hniezde 35 - 42 dní. Potravu tvoria predovšetkým rôzne druhy vtákov do veľkosti kačice, v malej miere drobné cicavce. Druh loví takmer výlučne letiacu korisť. Rodičia dokrmujú mladé dlhšie obdobie aj po vylietaní. Tiahnu hlavne mladé vtáky, z nášho územia najmä juhozápadným smerom. Na našom území zvyknú zimovať vtáky zo Škandinávie a pobaltských republík.
Celkové rozšírenie
Druh má kozmopolitné rozšírenie, nežije len v Antarktíde.
Rozšírenie na Slovensku
Druh je silne viazaný na pohoria so skalnými bralami na celom našom území. Na Slovensku bolo preukázané hniezdenie len na skalách v opustených hniezdach iných vtákov, v skalných dutinách a na laviciach. V 70. až 90. rokoch minulého storočia na našom území vôbec nehniezdil, po roku 1990 sa šírila populácia zo západu na východ a v súčasnosti hniezdi takmer vo všetkých pohoriach Slovenska. Hniezdna populácia má asi 90 - 120 párov.
Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 10 chránených vtáčích územiach.
Faktory ohrozenia
Negatívny vplyv na početnosť populácie má vyrušovanie na hniezdnych biotopoch, úmrtnosť v dôsledku zranení elektrickým prúdom, vykrádanie hniezd na sokoliarske a chovateľské účely, nezákonný odstrel a odchyt.
Počet lokalít
150
Priemerná plocha TML
25 007 866 m2
Počet mapovateľov
42
Počet vykonaných návštev na TML
450
Priemerný počet druhov v zázname
23
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Buteo buteo (Linnaeus, 1758) (806),Corvus corax Linnaeus, 1758 (534),Falco tinnunculus Linnaeus, 1758 (395),Columba palumbus Linnaeus, 1758 (330),Alauda arvensis Linnaeus, 1758 (325),Turdus merula Linnaeus, 1758 (278),Fringilla coelebs Linnaeus, 1758 (214),Parus major Linnaeus, 1758 (209),Emberiza citrinella Linnaeus, 1758 (206),Hirundo rustica Linnaeus, 1758 (201)
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
1.2% | 8.8% | 90.0% |
PAN: |
1.0% | 99.0% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
30.1% | 48.2% | 21.7% |
PAN: |
22.9% | 48.6% | 28.5% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
53.5% | 43.9% | 2.6% |
PAN: |
28.6% | 62.9% | 8.5% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
4.7% | 9.1% | 86.2% |
PAN: |
1.9% | 98.1% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Zlá | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A03 - kosenie | 31,0 % |
| B02 - Obnova lesa a manažment | 29,9 % |
| A04 - pasenie | 19,9 % |
| A06 - | 5,0 % |
| A01 - pestovanie | 4,1 % |
| E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 2,3 % |
| D01 - dopravné siete | 1,4 % |
| A11 - poľnohospodarske aktivity nešpecifikované vyššie | 0,9 % |
| C01 - baníctvo a lomy | 0,9 % |
| K02 - biologické procesy | 0,9 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| B02 - Obnova lesa a manažment | 33,2 % |
| E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 11,0 % |
| G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity | 9,2 % |
| D01 - dopravné siete | 6,3 % |
| D02 - úžitkové vedenia | 5,5 % |
| A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 4,8 % |
| F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) | 4,8 % |
| A06 - | 3,8 % |
| K02 - biologické procesy | 2,8 % |
| A04 - pasenie | 2,7 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| A03 - kosenie | 30,0 % |
| B02 - Obnova lesa a manažment | 25,4 % |
| B01 - Výsadba na nelesnej ploche | 11,5 % |
| A01 - pestovanie | 7,7 % |
| A04 - pasenie | 4,6 % |
| A06 - | 4,6 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 4,6 % |
| F01 - morský a sladkovodný chov rýb | 2,3 % |
| F02 - | 2,3 % |
| G04 - vojenské využitie | 2,3 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| B02 - Obnova lesa a manažment | 15,2 % |
| A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 13,9 % |
| D01 - dopravné siete | 10,3 % |
| A06 - | 9,9 % |
| F03 - poľovníctvo a odchyt divej zveri (suchozemskej) | 8,3 % |
| D02 - úžitkové vedenia | 7,0 % |
| E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 6,0 % |
| G01 - outdoorové, športové a rekreačné aktivity | 5,6 % |
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 4,0 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 4,0 % |