čorík bahenný

čorík bahenný
Chlidonias hybridus (Pallas, 1811)
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh národného významu
Spoločenská hodnota
1 840 EUR
Morfológia
Vták veľkosti drozda, s úzkymi, zalomenými krídlami a vidlicovito vykrojeným chvostom. Hmotnosť varíruje medzi 60 a 101 g. čierny vrch hlavy prechádza až dozadu na krk a je bielou časťou oddelený od tmavosivej hrude. Na chrbtovej strane prechádza sfarbenie do siva. Krídla sú zvrchu bledosivé bez kontrastnej tmavšej farby na okrajových letkách ako pri ostatných druhoch rodu vyskytujúcich sa na našom území, zo spodnej strany sú biele s menším podielom sivého operenia. Zobák a nohy sú červené. V prostom šate čierna škvrna pri ušiach neklesá pod líniu oka a nezasahuje odzadu nad oko.
Ekológia
Jarný ťah na Slovensku prebieha často spolu s inými druhmi rodu Chlidonias od apríla a vrcholí najmä v máji. Hniezdi najmä v menších kolóniách v nižšej redšej vegetácii močiarov od mája do júla. Hniezda sú najmä plávajúce na vode na rastlinách. Znášku zvyknú tvoriť 3 vajcia. Ich základné sfarbenie je žltkasto zelenkastošedé s tmavohnedými až čiernymi škvrnami. Zahrievanie znášky oboma rodičmi trvá 20 - 23 dní. Mláďatá niekoľko dní po vyliahnutí opúšťajú hniezdo a ukrývajú sa v okolitej vegetácii, po vyliahnutí ich rodičia ešte asi týždeň zahrievajú. Rodičia kŕmia mladé hlavne vodným, ale aj suchozemským hmyzom a jeho larvami, malými rybami, mäkkýšmi, žubrienkami a žabami. Schopné letu bývajú mladé vo veku 19 - 25 dní. Na jeseň do konca septembra druh migruje nenápadnejšie predovšetkým pre ťažké odlíšenie mladých vtákov od rybárov čiernych. Zimuje v Afrike až po jej južné časti.
Celkové rozšírenie
Má palearktické rozšírenie s nesúvislým hniezdnym areálom, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že občas zahniezdia malé skupinky vtákov mimo pravidelných hniezdnych lokalít.
Rozšírenie na Slovensku
Hniezdenie bolo zistené výlučne na východnom Slovensku v Medzibodroží, v súčasnosti len na rybníkoch pri Sennom. Početnosť hniezdiacich párov kolísala v minulosti od niekoľkých párov až po cca 200 v roku 1993. V roku 2007 bolo zistených len 15 - 18 párov. Migrujúcich vtákov je viac na východnom Slovensku ako v ostatných častiach krajiny. Na ostatnom území je pomerne vzácnym transmigrantom.
Podľa národného zoznamu chránených vtáčích území druh hniezdi na 2 chránených vtáčích územiach.
Faktory ohrozenia
Predpokladom hniezdneho výskytu sú určité podmienky biotopov, ktoré sa nenachádzajú na mnohých lokalitách a dôležitá je aj nadväznosť na iné hniezdne populácie, napr. v Maďarsku
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR