Vytlačiť

Hrúz Kesslerov

Hrúz Kesslerov

Romanogobio kessleri Dybowski, 1862

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

1 000 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

ohrozený (EN = Endangered)


Morfológia

Tento druh je zo všetkých stredoeu­rópskych druhov hrúzov najpremenlivejší. Telo má stavané ako hrúz bieloplutvý, ale má nižšiu hlavu, dlhší rypák a užšie z bokov nestlačené chvostové steblo. Ústa má spodné v tvare nízkeho a hranatého pásmena U, opatrené belavými fúzikmi, ktoré dosa­hujú po zadný okraj oka, prípadne až k predviečkovej kosti. Hrdlo má bez šupín. Análny otvor má posunutý kraniálne až k úponu brušných plutiev. Bočná čiara je lemovaná zreteľným radom dvojitých škvŕn. Na chrb­tovej plutve, na prsných plutvách a chvostovej plutve sú tmavé škvrny usporiadané do priečnych pásov. Os­tatné plutvy sú žltkastobiele až špinavobiele. Telo má svetlé, boky striebristo lesklé s modrastým nádychom. Okraje šupín sú tmavo lemované. Na bokoch má 7 - 9 tmavých oválnych škvŕn. Chvostovú plutvu má svetlú so škvrnami usporiadanými do tvaru písmena V. Tma­vé škvrny sú aj na chrbte.

 

Ekológia

Obýva plytké prúdivejšie úseky a prahy v riekach podhorskej zóny s kamenitým dnom v nad­morskej výške okolo 200 m. Vyskytuje sa v prúdoch, ale na menej exponovaných miestach ako hrúz fúzatý. Vyžaduje menšie plytké pereje a prúdy so štrkovitým a piesčitým dnom. Je reofilný, ikru neochraňuje. Ná­roky na kvalitu vody má podobné ako hrúz fúzatý. Žije v malých skupinách alebo jednotlivo. Je všežravec, požiera hlavne rôzne živočíchy dna, najčastešie prúdom splavované živočíchy. Je krátkovekou rybou. Dožíva sa troch, maximálne piatich rokov života a do­rastá do 8 - 12 cm, vzácne 13 - 15 cm. Čas neresu hrú­za Kesslerovho sa zhoduje s časom neresu ostatných hrúzov a prebieha v závislosti od teploty vody v máji až júni. Je aktívny najmä podvečer, ale aj počas dňa.


 

Celkové rozšírenie

V úmoriach Čierneho a Baltské­ho mora, v povodiach Dunaja, Dnestra, Prutu a v rie­ke San (prítok Visly). Západná hranica výskytu je rieka Morava, kde bol zistený až v Bečve pri Lipníku.

Rozšírenie na Slovensku

V minulosti bol uvádzaný v riekach Dunaj, Hron, Rimava, Váh, Kysuca, Krupina, Štiavnička, Čierna Orava, Jelešná, Ipeľ, Rimava, Blh, Slaná, Hornád, Torysa, Ondava, Topľa, Tisa, Uh, Ulička, Ublianka, Bodva, Laborec. Druh sa oficiálne vyskytuje na 16 územiach európskeho významu. Databáza naturovských druhov ŠOP SR bola zostavená na základe lite­ratúry udávajúcej stav pred 30 - 50 rokmi. V skutočnosti je v súčasnosti hrúz Kesslerov najvzácnejší z ohrozených hrúzov. Jeho výskyt je oveľa zriedkavejší, ako je oficiálne uvádzané, pretože sa často zamieňa s hrúzom Vladykovým, od ktorého sa morfoloficky odlišuje dlhšou hlavou, dlhšími fúzikmi a tým, že mu cez prsné plutvy prechád­za priečny rad škvŕn. Hoci sa uvádza z Ipľa, Slanej a Blhu, najpočetnejšie populácie sa doposiaľ zachovali v povodí Tisy a Bodrogu, v Laborci, Uličke a Ubli.

Faktory ohrozenia

Ťažba štrku a rôzne regulácie, zásahy do prirodzeného charakteru toku v úsekoch reálneho a predpokladaného výskytu.

Zaujímavosti

Posledné genetické výskumy nazna­čujú, že systematické zaradenie hrúzov bude potreb­né revidovať. Situáciu sťažuje skutočnosť, že hrúz Kesslerov sa kríži s hrúzom fúzatým (Romanogobio uranoscopus), a predpokladá sa, že aj s hrúzom škvrni­tým (Gobio gobio).

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV