Vytlačiť

Hrúz Vladykov (bieloplutvý)

Hrúz Vladykov (bieloplutvý)

Gobio albipinnatus Fang, 1934

Územia na mape

Záznamy výskytu a monitoringu


Chránenosť

Biotop/druh európskeho významu

Spoločenská hodnota

100 EUR

Ohrozenosť podľa červeného zoznamu

vzácny (Rare)


Morfológia

Od hrúza škvrnitého (Gobio gobio) sa odlišuje nižšou minimálnou výškou tela a tým, že análny otvor je posunutý od úrovne koncov bruš­ných plutiev smerom k hlave. Od hrúza škvrnitého sa líši podľa bočnej čiary, ktorá je obrúbená radom dvojitých škvŕn podobne, no menej výrazne ako pri ploske pásavej. Telo je nízke, na bokoch slabo stlače­né. Ústa sú spodné, v tvare plytkého U. Na krátkom rypáku má jeden pár fúzov, ktoré dosahujú až k zad­nému okraju oka, niekedy sú kratšie. Hrdlo je holé. Chvostové steblo je z bokov stlačené, takže jeho výška sa približne rovná šírke. Sfarbenie je svet­lohnedé s oceľovomodrým leskom, podobné, ako má hrúz Kesslerov. Typický modrý lesk fixáciou miz­ne. Po bokoch tela je 8 - 10 tmavých škvŕn. Pri hlave sú okrúhleho tvaru, smerom k chvostu sa predlžujú v smere osi tela. Na vrchnej časti hlavy je trojuhol-níkovitá svetlá škvrna. Prsné plutvy sú viac končisté ako zaoblené. Všetky šupiny sú na okrajoch tmavo obrúbené a na chrbte, najmä adultných exemplárov, sú opatrené 5 - 9 epiteálnymi kýlmi. Na chrbtovej plutve je niekoľko nezreteľných škvŕn. Na chvos­tovej plutve sú tmavé škvrny výrazne usporiadané do tvaru V rovnobežne s výrezom plutvy, v dvoch, troch, prípadne viacerých radoch. Ostatné párne plutvy sú biele bez škvŕn. Dorastá do celkovej dĺžky 10 - 13 cm.

Ekológia

Žije v húfoch, obvykle zložených z rovnako veľkých rýb. Obýva hlbšie, menej prúdivé úseky hlavné­ho toku nížinných riek a ich ramien. Nevyhýba sa ani ílovitým a bahnistým miestam. V Dunaji a jeho ramenách bol pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo hojnejší ako hrúz škvrnitý (Gobio gobio). Pre svoj hojný výskyt bol významnou zložkou potravy dravcov. Je reofilný, psamofilný, ikru neochraňujúci druh. Neresí sa koncom mája až začiatkom júna. Patrí k druhom s postupným dozrievaním ikier a viacdávkovým neresom. Samice sa neresia v 3 - 4 dávkach. V minulosti neres prvej dávky ikier prebiehal v slovenskom úseku Dunaja v máji pri teplote vody 14 - 19 °C. Individuálna absolútna plod­nosť samic s telom dlhým 64 - 91 mm je v priemere 5 500 ikier s rozpätím 2 500 - 10 200 kusov. Aktívne sú najmä za súmraku a v noci. Požierajú rôzne živočíchy dna. Je krátkovekou rybou. Dožíva sa dvoch až troch rokov.


 

Celkové rozšírenie

V Európe v strednej a dolnej čas­ti karpatského oblúka, v povodiach riek Volga, Kama, Don, Dneper, Bug, Dnester, Dunaj a Visla.

Rozšírenie na Slovensku

Povodie Dunaja a Tisy (Dunaj, Malý Dunaj, Morava, Váh, Vlára, Dudváh, Blava, vodná nádrž Veľké Kozmálovce, Hron, Nitra, Žitava, Krupina, Štiavnička, Slatina, Ipeľ, Bodva, Ida, Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Čierna voda, Uh, Latorica, Tisa, Bodrog, Ublianka). Západnou hranicou jeho výskytu je rieka Morava. Hoci je tento druh uvádzaný na 39 územiach európskeho významu, v skutočnosti je dnes veľmi vzácny.

Faktory ohrozenia

Regulácie tokov a zásahy do ich prirodzeného charakteru a znečisťovanie. Tento druh bol v dunajskej inundácii pred sprevádzkovaním vodného diela Gabčíkovo jedným z najpočetnejších druhov. Zmeny biotopov v súvislosti s výstavbou spomínaného diela pravdepodobne zasiahli najviac tento druh. Šírenie inváznych čiernomorských býčkov (Neogobius kessleri a N. melanostomus) pravde­podobne prispelo k zlikvidovaniu mlade posledných zvyškov populácie hrúzov Vladykových v inundácii Dunaja. V súčasnosti sa výskyt hrúza Vladykovho v slo­venskom úseku Dunaji nepotvrdil viac ako 16 rokov. Paradoxom je, že tento druh na Slovensku nie je zara­dený medzi chránené druhy!

Zaujímavosti

Hospodársky význam nemá, nemá stanovenú ani lovnú mieru pri športovom rybolove.

Počet lokalít

15

Priemerná plocha TML

4 234 m2

Počet mapovateľov

10

Počet vykonaných návštev na TML

57

Priemerný počet druhov v zázname

16


Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy

Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (87),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (50),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (49),Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (48),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (48),Rhodeus sericeus (Bloch, 1783) (48),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (35),Squalius cephalus (Linnaeus, 1758) (35),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (32),Pseudorasbora parva (Schlegel, 1842) (30)


Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR


Stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
9.1% 36.4% 54.5%
PAN:
10.9% 23.9% 65.2%

Celkový stav ochrany druhu na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)

ALP:
18.2% 45.5% 36.3%
PAN:
26.1% 50.0% 23.9%

Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
36.4% 45.5% 18.1%
PAN:
28.3% 58.7% 13.0%

Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Nevyhovujúca
 

Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)

ALP:
36.4% 27.3% 36.3%
PAN:
23.9% 10.9% 65.2%

Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne

ALP:
Nevyhovujúca
 
PAN:
Zlá
 

Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
H01 - znečistenie povrchových vôd 50,0 %
J03 - iné zmeny ekosystému 25,0 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 25,0 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 16,7 %
F02 - 12,5 %
J03 - iné zmeny ekosystému 10,4 %
K02 - biologické procesy 10,4 %
A08 - hnojenie 8,3 %
E01 - urganizované územia a ľudské sídla 8,3 %
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) 8,3 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 6,2 %
A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií 4,2 %
A09 - zavlazovanie 4,2 %

Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 72,7 %
I01 - druhové invázie 18,2 %
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 9,1 %

Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne

Kategória vplyvu Vplyv
J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach 35,1 %
H01 - znečistenie povrchových vôd 13,5 %
I01 - druhové invázie 12,2 %
K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) 9,5 %
F02 - 5,4 %
K02 - biologické procesy 5,4 %
M01 - zmeny abiotických podmienok 5,4 %
J03 - iné zmeny ekosystému 4,1 %
K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy 4,1 %
A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania 2,7 %

Stav ochrany druhu

Stav ochrany druhu za ÚEV