Hrúz Vladykov

Morfológia

Od hrúza škvrnitého (Gobio gobio) sa odlišuje nižšou minimálnou výškou tela a tým, že análny otvor je posunutý od úrovne koncov bruš­ných plutiev smerom k hlave. Od hrúza škvrnitého sa líši podľa bočnej čiary, ktorá je obrúbená radom dvojitých škvŕn podobne, no menej výrazne ako pri ploske pásavej. Telo je nízke, na bokoch slabo stlače­né. Ústa sú spodné, v tvare plytkého U. Na krátkom rypáku má jeden pár fúzov, ktoré dosahujú až k zad­nému okraju oka, niekedy sú kratšie. Hrdlo je holé. Chvostové steblo je z bokov stlačené, takže jeho výška sa približne rovná šírke. Sfarbenie je svet­lohnedé s oceľovomodrým leskom, podobné, ako má hrúz Kesslerov. Typický modrý lesk fixáciou miz­ne. Po bokoch tela je 8 - 10 tmavých škvŕn. Pri hlave sú okrúhleho tvaru, smerom k chvostu sa predlžujú v smere osi tela. Na vrchnej časti hlavy je trojuhol-níkovitá svetlá škvrna. Prsné plutvy sú viac končisté ako zaoblené. Všetky šupiny sú na okrajoch tmavo obrúbené a na chrbte, najmä adultných exemplárov, sú opatrené 5 - 9 epiteálnymi kýlmi. Na chrbtovej plutve je niekoľko nezreteľných škvŕn. Na chvos­tovej plutve sú tmavé škvrny výrazne usporiadané do tvaru V rovnobežne s výrezom plutvy, v dvoch, troch, prípadne viacerých radoch. Ostatné párne plutvy sú biele bez škvŕn. Dorastá do celkovej dĺžky 10 - 13 cm.

Ekológia

 

Celkové rozšírenie

V Európe v strednej a dolnej čas­ti karpatského oblúka, v povodiach riek Volga, Kama, Don, Dneper, Bug, Dnester, Dunaj a Visla.

Rozšírenie na Slovensku

Povodie Dunaja a Tisy (Dunaj, Malý Dunaj, Morava, Váh, Vlára, Dudváh, Blava, vodná nádrž Veľké Kozmálovce, Hron, Nitra, Žitava, Krupina, Štiavnička, Slatina, Ipeľ, Bodva, Ida, Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Čierna voda, Uh, Latorica, Tisa, Bodrog, Ublianka). Západnou hranicou jeho výskytu je rieka Morava. Hoci je tento druh uvádzaný na 39 územiach európskeho významu, v skutočnosti je dnes veľmi vzácny.

Faktory ohrozenia

Regulácie tokov a zásahy do ich prirodzeného charakteru a znečisťovanie. Tento druh bol v dunajskej inundácii pred sprevádzkovaním vodného diela Gabčíkovo jedným z najpočetnejších druhov. Zmeny biotopov v súvislosti s výstavbou spomínaného diela pravdepodobne zasiahli najviac tento druh. Šírenie inváznych čiernomorských býčkov (Neogobius kessleri a N. melanostomus) pravde­podobne prispelo k zlikvidovaniu mlade posledných zvyškov populácie hrúzov Vladykových v inundácii Dunaja. V súčasnosti sa výskyt hrúza Vladykovho v slo­venskom úseku Dunaji nepotvrdil viac ako 16 rokov. Paradoxom je, že tento druh na Slovensku nie je zara­dený medzi chránené druhy!

Zaujímavosti

Hospodársky význam nemá, nemá stanovenú ani lovnú mieru pri športovom rybolove.

Galéria

Stav ochrany druhu na ÚEV

Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR