hrúz Vladykov (bieloplutvý)
hrúz Vladykov (bieloplutvý)
Gobio albipinnatus Fang, 1934
Územia na mape
Záznamy výskytu a monitoringu
Chránenosť
Biotop/druh európskeho významu
Spoločenská hodnota
100 EUR
Ohrozenosť podľa červeného zoznamu
vzácny (Rare)
Morfológia
Od hrúza škvrnitého (Gobio gobio) sa odlišuje nižšou minimálnou výškou tela a tým, že análny otvor je posunutý od úrovne koncov brušných plutiev smerom k hlave. Od hrúza škvrnitého sa líši podľa bočnej čiary, ktorá je obrúbená radom dvojitých škvŕn podobne, no menej výrazne ako pri ploske pásavej. Telo je nízke, na bokoch slabo stlačené. Ústa sú spodné, v tvare plytkého U. Na krátkom rypáku má jeden pár fúzov, ktoré dosahujú až k zadnému okraju oka, niekedy sú kratšie. Hrdlo je holé. Chvostové steblo je z bokov stlačené, takže jeho výška sa približne rovná šírke. Sfarbenie je svetlohnedé s oceľovomodrým leskom, podobné, ako má hrúz Kesslerov. Typický modrý lesk fixáciou mizne. Po bokoch tela je 8 - 10 tmavých škvŕn. Pri hlave sú okrúhleho tvaru, smerom k chvostu sa predlžujú v smere osi tela. Na vrchnej časti hlavy je trojuhol-níkovitá svetlá škvrna. Prsné plutvy sú viac končisté ako zaoblené. Všetky šupiny sú na okrajoch tmavo obrúbené a na chrbte, najmä adultných exemplárov, sú opatrené 5 - 9 epiteálnymi kýlmi. Na chrbtovej plutve je niekoľko nezreteľných škvŕn. Na chvostovej plutve sú tmavé škvrny výrazne usporiadané do tvaru V rovnobežne s výrezom plutvy, v dvoch, troch, prípadne viacerých radoch. Ostatné párne plutvy sú biele bez škvŕn. Dorastá do celkovej dĺžky 10 - 13 cm.
Ekológia
Žije v húfoch, obvykle zložených z rovnako veľkých rýb. Obýva hlbšie, menej prúdivé úseky hlavného toku nížinných riek a ich ramien. Nevyhýba sa ani ílovitým a bahnistým miestam. V Dunaji a jeho ramenách bol pred výstavbou vodného diela Gabčíkovo hojnejší ako hrúz škvrnitý (Gobio gobio). Pre svoj hojný výskyt bol významnou zložkou potravy dravcov. Je reofilný, psamofilný, ikru neochraňujúci druh. Neresí sa koncom mája až začiatkom júna. Patrí k druhom s postupným dozrievaním ikier a viacdávkovým neresom. Samice sa neresia v 3 - 4 dávkach. V minulosti neres prvej dávky ikier prebiehal v slovenskom úseku Dunaja v máji pri teplote vody 14 - 19 °C. Individuálna absolútna plodnosť samic s telom dlhým 64 - 91 mm je v priemere 5 500 ikier s rozpätím 2 500 - 10 200 kusov. Aktívne sú najmä za súmraku a v noci. Požierajú rôzne živočíchy dna. Je krátkovekou rybou. Dožíva sa dvoch až troch rokov.
Celkové rozšírenie
V Európe v strednej a dolnej časti karpatského oblúka, v povodiach riek Volga, Kama, Don, Dneper, Bug, Dnester, Dunaj a Visla.
Rozšírenie na Slovensku
Povodie Dunaja a Tisy (Dunaj, Malý Dunaj, Morava, Váh, Vlára, Dudváh, Blava, vodná nádrž Veľké Kozmálovce, Hron, Nitra, Žitava, Krupina, Štiavnička, Slatina, Ipeľ, Bodva, Ida, Hornád, Torysa, Topľa, Ondava, Laborec, Čierna voda, Uh, Latorica, Tisa, Bodrog, Ublianka). Západnou hranicou jeho výskytu je rieka Morava. Hoci je tento druh uvádzaný na 39 územiach európskeho významu, v skutočnosti je dnes veľmi vzácny.
Faktory ohrozenia
Regulácie tokov a zásahy do ich prirodzeného charakteru a znečisťovanie. Tento druh bol v dunajskej inundácii pred sprevádzkovaním vodného diela Gabčíkovo jedným z najpočetnejších druhov. Zmeny biotopov v súvislosti s výstavbou spomínaného diela pravdepodobne zasiahli najviac tento druh. Šírenie inváznych čiernomorských býčkov (Neogobius kessleri a N. melanostomus) pravdepodobne prispelo k zlikvidovaniu mlade posledných zvyškov populácie hrúzov Vladykových v inundácii Dunaja. V súčasnosti sa výskyt hrúza Vladykovho v slovenskom úseku Dunaji nepotvrdil viac ako 16 rokov. Paradoxom je, že tento druh na Slovensku nie je zaradený medzi chránené druhy!
Zaujímavosti
Hospodársky význam nemá, nemá stanovenú ani lovnú mieru pri športovom rybolove.
Počet lokalít
15
Priemerná plocha TML
4 842 m2
Počet mapovateľov
10
Počet vykonaných návštev na TML
59
Priemerný počet druhov v zázname
16
Najčastejšie sa vyskytujúce sprievodné druhy
Alburnus alburnus (Linnaeus, 1758) (88),Rutilus rutilus (Linnaeus, 1758) (52),Alburnoides bipunctatus (Bloch, 1783) (51),Barbus barbus (Linnaeus, 1758) (50),Chondrostoma nasus (Linnaeus, 1758) (50),Rhodeus sericeus (Bloch, 1783) (49),Squalius cephalus (Linnaeus, 1758) (39),Gobio (Gobio) gobio (Linnaeus, 1758) (35),Leuciscus cephalus (Linnaeus, 1758) (35),Pseudorasbora parva (Schlegel, 1842) (32)
Galéria
Stav ochrany druhu na ÚEV
Stav ochrany druhu pre kompetencie ŠOP SR
Stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
15.4% | 23.1% | 61.5% |
PAN: |
19.6% | 17.4% | 63.0% |
Celkový stav ochrany druhu na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Zlá |
Výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne (%)
ALP: |
23.1% | 38.5% | 38.4% |
PAN: |
47.8% | 30.4% | 21.8% |
Celkové výhliadky biotopu druhu do budúcnosti na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
38.5% | 46.2% | 15.3% |
PAN: |
52.2% | 39.1% | 8.7% |
Celková kvalita biotopu druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Nevyhovujúca |
Kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne (%)
ALP: |
30.8% | 30.8% | 38.4% |
PAN: |
28.3% | 8.7% | 63.0% |
Celková kvalita populácie druhu na lokalite na bioregióne
ALP: |
Nevyhovujúca | PAN: |
Zlá |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| H01 - znečistenie povrchových vôd | 50,0 % |
| J03 - iné zmeny ekosystému | 25,0 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 25,0 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na alpínskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 15,4 % |
| F02 - | 11,5 % |
| K02 - biologické procesy | 11,5 % |
| K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 11,5 % |
| J03 - iné zmeny ekosystému | 9,6 % |
| A08 - hnojenie | 7,7 % |
| E01 - urganizované územia a ľudské sídla | 7,7 % |
| H01 - znečistenie povrchových vôd | 5,8 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 5,8 % |
| A07 - používanie pesticídov, hormónov a chemikálií | 3,8 % |
Frekvencia pozitívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 72,7 % |
| I01 - druhové invázie | 18,2 % |
| K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 9,1 % |
Frekvencia negatívnych vplyvov na panónskom bioregióne
| Kategória vplyvu | Vplyv |
|---|---|
| J02 - iné človekom vyvolané zneny v hydrologických podmienkach | 35,1 % |
| H01 - znečistenie povrchových vôd | 13,5 % |
| I01 - druhové invázie | 12,2 % |
| K03 - medzidruhové vzťahy (fauna) | 9,5 % |
| F02 - | 5,4 % |
| K02 - biologické procesy | 5,4 % |
| M01 - zmeny abiotických podmienok | 5,4 % |
| J03 - iné zmeny ekosystému | 4,1 % |
| K01 - abiotocké (pomalé) prírodné procesy | 4,1 % |
| A02 - zmena v spôsoboch obhospodarovania | 2,7 % |
Stav ochrany druhu