Vnútrozemské slaniská a slané lúky

Dlhodobo opustené, relatívne rozsiahle zvyšky slaniska obklopené poľnohospodárskou pôdou. Mnohoročná absencia manažmentu resp. tradičného obhospodarovania sa prejavuje postupnou degradáciou, ktorej prejavy sa v ostatných rokoch zrýchľujú. Prevažnú časť polygónu zarastajú ruderalizované, degradované, náhradné porasty, na veľkých plochách s dominanciou expanzívnych druhov, predovšetkým Elytrigia repens. Degradáciu urýchľuje hromadiaca sa starina. Postupne sa uplatňujú dreviny, zatiaľ kroviny, ktoré miestami začínajú vytvárať súvislé skupiny. Halofytná vegetácia dožíva na niekoľkých izolovaných menších plochách. Tvoria ju porasty slanej stepi as. Artemisio-Festucetum pseudovinae, ojedinele aj as. Puccinellietum limosae. V budúcnosti je vhodné prečíslovať na biotop 1530*. Za súčasného stavu sa budú plochy s halofytnou vegetáciou naďalej zmenšovať, v strednodobom horizonte zaniknú. Tento proces je veľmi zreteľný už v súčasnosti. Do porastov vegetácie Artemiso-Festucetum okrem spomínaného druhu Elytrigia repens vniká aj Poa angustifolia a viaceré mezofilné a ruderálne druhy. Za súčasnej situácie by bolo vhodné upraviť hranice TML (zmenšiť monitorované územie) a samozrejme, začať aspoň s obmedzeným manažmentom - výruby náletových drevín, aspoň občasne kosenie cennejších plôch. Ak sa situácii v dohľadnej nezmení, slanisková vegetácia tu celkom zanikne, o čosi dlhšie budú prežívať niektoré odolnejšie (sub)halofyty.