očkáň skalný

Ekológia

Monovoltinný (koniec VII. – IX.). Na Slovensku nebola bionómia podrobnejšie sledovaná. Húsenice sa živia rôznymi druhmi tráv, v literatúre sa najčastejšie uvádza ostrevka vápnomilná (Sesleria albicans), kostrava ovčia (Festuca ovina) a stoklas vzpriamený (Bromus erectus). Samička kladie jednotlivo biele oválne vajíčka, druh prezimuje v štádiu húsenice.

 

 

 

 

Celkové rozšírenie

Pontomediteránny, severozápadná Afrika, juhozápadná Európa, juh strednej Európy cez Balkán, Turecko až do Strednej Ázie.

 

Xerotermofil. Teplé a výhrevné skalnaté biotopy s nízkou vegetáciou, stepi a lesostepi, najčastejšie na vápencovom podklade.

 

Rozšírenie na Slovensku

V minulosti bol na Slovensku pomerne rozšíreným a na mnohých miestach aj veľmi hojným druhom. Vyskytoval sa v stredných aj nižších polohách. Ešte na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia bol známy z mnohých lokalít, k doslova „kultovým“ miestam patrili Devínska Kobyla alebo Čachtický hradný vrch. Z nie úplne známych príčin, podobne ako u očkáňa šedohnedého (Hyponephele lycaon), dochádzalo k jeho ústupu z nížin, pričom najdlhšie sa dokázal udržať vo vyššie položených kotlinách (Spišská Nová Ves). V súčasnej dobe je ale situácia úplne iná, z posledných rokov nemáme žiadne recentné údaje a je pravdepodobné, že na Slovensku tento druh vyhynul. Podobne kritická je situácie aj v niektorých ďalších krajinách. Očkáň skalný (Chazara briseis) je druh otvorenej krajiny, ktorý ma pomerne značné nároky na veľkosť biotopu. Zalesňovanie skalnatých biotopov a xerotermov vôbec, úpadok (a v niektorých chránených územiach zákaz) tradičného spôsobu hospodárenia v krajine a nulový manažment zapríčinili zánik biotopov s výskytom tohto druhu motýľa.

 

SourceDescription

lepidoptera.sk/chazara_briseis